Ahoj, deti!

Ešte nedávno sme sa v našom časopise zoznamovali s pani Zimou a už je tu čas, aby sme sa zoznámili s obdobím, ktoré nám približuje jar. Sú tu Fašiangy, dni plné veselia, zábavy, smiechu, ...

Viete, že tieto sviatky sme u nás poznali už pred viac ako 1000 rokmi? Už vtedy sa naši predkovia spevom a tancom lúčili so zimou. Fašiangy trvali niekoľko týždňov, ale nemali presne stanovený dátum. Súviseli s jarnou rovnodennosťou a mesačnými fázami.

Muzikanti vyhrávali celé dni a noci, stoly sa prehýbali pod množstvom pečeného mäsa, horami klobás, naširoko rozvoniavala huspenina, nosy šteklila vôňa šišiek a pampúšikov.

No nielen plné stoly lákali ľudí z ich príbytkov. Po dedinách chodili veselé skupiny mládencov s muzikou, navštevovali domy poobliekaní v rozličných, najčastejšie veselých maskách. Domáci ich obdarovali slaninou, údeným mäsom, klobásou, vajíčkami.

Ako vyzeral takýto sprievod? Určite v ňom nechýbali muzikanti, chlapci v kožuchoch naruby, maska turoňa, ale najmä slameník. Slameník mal nohavice i košeľu vypchaté slamou, alebo mal zo slamy vyrobenú sukňu na páse i na krku. Obecenstvo zabával svojou nešikovnosťou, ustavične padal, šmýkal sa a snažil sa so sebou stiahnuť na zem i divákov.

Fašiangy sa končili poslednou trojdňovou zábavou, ktorá sa začínala v nedeľu a končila sa až na Popolcovú čiže Škaredú stredu. Po polnoci všetci zabávajúci sa pochovali basu, pretože nastalo dlhé obdobie bez zábav, tancovačiek, svadieb – obdobie pôstu. Gazdiné poriadne vyumývali všetok riad, aby v ňom neostalo ani stopy po masti, lebo odteraz sa mohlo variť len na masle a oleji.

A čo zostalo z týchto zvykov nám? Určite to viete, a tak budeme radi, ak nám o tom napíšete, prípadne nakreslíte obrázky.