|
|||
| |||
Ahoj, deti!
V tomto slove je ukrytá predovšetkým láska – more lásky. Veď kto iný má pre nás vždy čas, láskavé pohladenie, úsmev, nekonečné pochopenie? Komu sa môžeme zdôveriť so všetkými bolesťami, trápením, ale i s radosťami? Spomínaš si, kto sa spolu s tebou učil písať prvé čiary, počúval tvoje prvé nesmelé vety prečítané zo šlabikára, trénoval preskoky cez švihadlo, vodil ťa na tréningy, fúkal všetky boľačky? Kto stál pri tebe v chorobe, kto odháňal strašidlá z tmavého kúta, kto ti stokrát odpovedal na všetky tvoje dôležité otázky? No predsa – mama. Vždy usmiata, láskavá, krásna. Zaželajme teda spolu našim mamičkám, aby ich tvár i oči vždy zdobil úsmev. Ony sú pre nás tým najkrajším a najteplejším slniečkom, bez ktorého nevyrastú žiadne kvety. Lebo veď deti sú ľudské kvety. Ak chceš, napíš mi, prípadne nakresli, ako si ty prekvapil svoju mamku na jej sviatok. |