Uplakaný deň…

-Mamka, pozri, obloha plače!
Raz ma takto oslovila moja dcéra a ja som si uvedomila, že naozaj má pravdu. Obloha bola zatiahnutá a z nej sa valilo množstvo drobulinkých dažďových kvapiek, ktoré pri dopade na jej malilinkú dlaň pripomínali slzičky, ktoré sa často kotúľajú z očí detí.
-Čo sa jej stalo, že toľko plače? Aj ju bolí ručička, ako teraz mňa?

Dážď, mrholenie, veľké množstvo zrážok a časté hmly sú typickým príznakom, že jeseň je už v plnom prúde. Tichučké klepotanie dažďových kvapiek do práve utvorených kaluží na chodníkoch či cestách, v nás vyvolávajú pokoj. Na oknách dážď splieta kvapôčky do jemných korálok. Inokedy sú to vodopády či potôčiky, ktoré sa zlievajú do seba a miznú niekde pod okenným rámom. Rada sedím za oknom v tichu so svetlom sviečky a pozorujem dážď. Vtedy si uvedomujem, že dážď je nádherný, ale aj veľmi potrebný?

Ľudia si rozprestrú pestrofarebné dáždniky a ulice sa premenia na rozkvitnutú lúku. Je to lúka, ktorá kvitne len v daždi.

Poznáte cestu dažďovej kvapky?

Je dlhá, ale veľmi zaujímavá.

Spomínam si na rozprávku od Jozefa Pavloviča „Kuriatko a obláčik“. Kuriatko muselo prosiť studňu, zem a oblak, keď sa chcelo napiť vody. Oblak začal liať dážď, ktorým sa napojila zem a potom mohla studňa naťahať vody do misky. Len tak si mohlo kuriatko nabrať kvapku vody do zobáčika.

Dažďová kvapka je súčasťou kolobehu vody v prírode a má rôznu podobu. Jedna je dážď, druhá para a tretia je sneh či ľad.

A čo Vy? Máte radi dážď? Napíšte nám, alebo nakreslite a pošlite na našu adresu. Už sa tešíme na Vaše práce.