A ja Vám vinšujem na tie sväté hody,
hojnejších, pokojnejších a zdravších
rokov sa dožiť, ako ste sa dožili a prežili.
Od Boha lásku, od ľudí priazeň.
Na tamtom svete slávu nebeskú,
korunu anjelskú, aby ste mohli
všetci dosiahnuť.

Ahojte, deti.

Takýmto, alebo iným vinšom sa prichádzali z domu do domu predviesť, či ukázať vinšovníci na celom území Slovenska v čase najkrajších zimných sviatkov – Vianoc. Štedrý deň, podobne ako v ďalších krajinách, je bežne známy pod názvom Kračún. Buď sa odvodzuje od slova krátiť, alebo od latinského termínu creatio, označujúceho deň Ježišovho narodenia. Ide o to, že deň sa pomaly skracoval a noc sa predlžovala. Pôvodcom tohto všetkého bolo a je slnko.

V tento deň sa ľudia snažili konať len dobro, pretože kto ako robil v tento deň, tak mal konať po celý rok. Vraví sa, že kto v tento deň ráno nalačno kýchol, mal sa dožiť vysokého veku. Mágiou sú opradené celé Vianoce a v každom kúte Slovenska sú iné.

Večera sa začínala modlitbou a po večeri chodili po domoch pastieri, zavinšovali domácim dobrú úrodu, zdravie a pošibali ich prútom s vpletenou zelenou vetvičkou, ktorý im nakoniec odovzdali. Týmto prútom sa potom na jar vyháňal dobytok prvý raz na pašu. Prichádzali aj koledníci, jasličkári, menšie deti a Cigáni, ktorých domáci obdarovali potravinami alebo peniazmi. Do spríbuznených rodín chodili vinšovať len muži a chlapci:

„Vinšujem na toho Krista pána narodenie, žeby ste mohli hojnejšie, spokojnejšie tie rôčky dočkati, jak ste ich dočkali. Z poľa úrodu, v dome priplodu, lásku, svornosť, spokojnosť.“

No vinše boli niekedy aj zo žartovnou tematikou: „ A ja vám vinšujem, že na peci koláče počujem. A keď mi z nich nedáte, tak vám spadnú gate. A keď neveríte, tak vám spadnú aj nohavice.“

Malé deti vinšovali napríklad aj takto: „A ja vám vinšujem tak i tak, lebo ten čo ide zamnou nevie ani tak.“ Alebo: „ A ja malý vinšováčik, vinšujem vám ako vtáčik. Korunku mi dajte, s Bohom ostávajte!“

Aj čas Silvestra – Nového roka je časom vinšov a prianí. Pranostiky, povery, drobné úkony a vinše sú tie isté ako na Božie narodenie. Platí však, že kto ako robil na Nový rok, tak mal robiť po celý rok. Po vinšovaní sa však chodilo skoro ráno. Ako vinšovníci boli vítaní najmä Cigáni, pretože mali priniesť šťastie.

K týmto sviatkom neoddeliteľne patrí aj Dedo mráz, vianočný stromček a darčeky. V každom kúte Slovenska sú rôzne. V minulosti deti dostávali len darčeky vyrobené ich rodičmi. Boli poväčšine z dreva, slamy či látky. Vianočné stromčeky sa zdobili ovocím a zeleninou.

Ako vyzerajú tie vaše Vianoce a stromček? A aké darčeky by ste si priali dostať a aké darujete vy svojim blízkym? Tešíme sa aj na zaujímavé vinše či pranostiky z vášho mesta či dediny.