Smrek obyčajný
Je to u nás najrozšírenejší vysoký horský strom. Dosahuje výšku až 30 metrov.
Kmeň má hnedý šupinatý povrch. Vetvy má smrek prehnuté nahor a ihličie je štíhle, pevné a pichľavé. Dlhé je asi 2 cm. Smrekové ihličie neopadáva každoročne na jeseň ako listy listnatých stromov, ale postupne po piatich až siedmich rokoch.
Na jar, keď kvitnú smreky, je všade plno žltého prášku – peľu, ktorý sa uvoľňuje zo smrekových kvetov.
Šišky visia nadol a po dozretí padajú na zem celé.
Hlavný koreň je krátky, bočné korene sa rozprestierajú plytko pri povrchu. Preto sa pomerne často stáva, že silnejší vietor smrek vyvráti.
Smrek sa často vysádza vo veľkom množstve na ťažbu dreva. Zo smrekového dreva sa získava buničina, hmota, z ktorej sa vyrába papier. Tiež je vhodným stavebným a nábytkovým drevom.
V súčasnosti rastie na celom svete asi 50 druhov smrekov. Rastú v Európe, Ázii, Severnej Amerike. Na južnej pologuli sa nevyskytujú.
Smrekové drevo sa často využíva pri výrobe rôznych hudobných nástrojov (husle, violy, kontrabasy, pianína). V hustých severných lesoch sa na to vyberajú zvláštne stromy smreka. Staré sú 100 až 120 rokov. Volajú sa tiež rezonančné. Ich drevo musí mať letokruhy rovnako široké. Počasie severu spôsobuje, že smreky rastú veľmi pomaly, letokruhy majú tenké, drevo veľmi tvrdé a to dodáva takémuto drevu mimoriadnu „muzikálnosť“.
Väčšinou sú to vysoké štíhle stromy dosahujúce výšku 60 až 90 metrov, priemer kmeňa 1,5 až 2 metre, dožívajú sa 500 až 600 rokov. |