Ahoj, deti!

Aj vy sa už nemôžete dočkať dňa, keď sa za oknom objaví niečo pestré, veselé, niečo teplučké? Tak potom ste na tom presne tak ako ja.

Len čo na okno nášho bytu zaklope prvý nesmelý slnečný lúčik, už vybieham z bytu bez kožucha, bez šálu a rukavíc, gombičky na kabáte nechávam oddychovať a s rozžiarenými očami letím von. Chodím do malého lesíka a hľadám, kde sa potrhala snehová perina, lebo tam by sa už mali objaviť smelé baletky, bledé, maličké, ale nekonečne odvážne. Zvonia nezvučnými zvončekmi a všetkým oznamujú, že je čas vstávať, odhodiť perinky a kožuchy, lebo čoskoro už príde Jar. A hneď za nimi spod snehu vystrčia svoje žlté hlávky strapaté peniažteky. Neúnavne sa na nizučkých stonkách otáčajú za slniečkom. Keď sa pokochám krásou prvých jarných kvietkov, spevom štebotavých vtáčkov, hneď sa mi zdá, že aj ja by som mala spraviť niečo, čím by som privítala jar. Atak aspoň pootváram okná, poumývam ich, aby slnečné pozdravy ľahšie prenikli do môjho bytu. No a potom už každú sobotu chodím hľadať ďalších poslov jari do blízkeho parku. Možno sa tam raz stretneme. Podľa čoho ma spoznáte? V očiach sa mi bude odrážať slniečko, vo vlasoch mi bude sedieť vetrík a okolo mňa sa bude vznášať vôňa prvých jarných kvetov.

Ak ma stretnete, nakreslite mi o tom obrázok alebo napíšte. Ale poteší ma každý obrázok či básnička, v ktorej mi priblížite vaše hľadanie jari.