Ber si sánky a poď hneď medzi nás,
lapať sniežik, smiať sa keď štípe mráz.
Celý kraj je bielučka nádhera,
poďme dýchnuť stromom do páperia.
Zimná víla nás stále láka,
postavíme jej snehuliaka.
Do očí mu dáme jas hviezdičiek...

Ahoj, decká!

Túto pieseň som ako dieťa spievala v jednom detskom speváckom súbore - v Prešovčatách.
Pripomína mi čas, keď som si brávala a spolu s kamarátmi sme sa  spúšťali dolu  neďaleko nášho . Bolo to ohromne vzrušujúce. Rýchly let na , do očí padajúce snehu, mokré aj  a inovať na stromoch. Neskôr som vymenila za . Prvé kroky som urobila na  a neskôr na zimnom štadióne. Samozrejme, že ma sprevádzali rodičia. Dievčatá sa predvádzali ako krasokorčuliarky a chlapci hrávali s hokej.
Najkrajšie zážitky však mám z lyžovačky. Moje prvé   boli umelohmotné a priväzovali sa o topánky. Až neskôr, keď som už zvládla techniku lyžovania, mi rodičia kúpili  ako majú byť. Páči sa mi aj snoubord, ale ten je vhodnejší pre mladších. Takže ho radšej neskúšam tak, ako skoky na lyžiach zo skokanských mostíkov. Tieto športy si vyžadujú veľkú dávku odvahy.

K zime nezabudnuteľne patrí guľovačka a stavanie . Vtedy sa celý kraj premení na bielu krajinu, ktorú strážia mužíci s namiesto nosa a ako čiapka.

A ako prežívate zimné dni vy? Ktoré zo zimných športov máte najradšej? Tešíme sa na vaše listy, e-maily a obrázky.