Ideme do prírody

Na tom našom dvore...

Kôň domáci

Jedno z najstarších domácich zvierat. Jeho predkom je divý kôň. Dnes je vyšľachtených asi 160 plemien.

Domáce kone sa delia tri hlavné skupiny – teplokrvné kone určené na jazdenie, chladnokrvníky na ťahanie pluhu či záprahu a  poníky.

Kôň má veľmi dobre vyvinuté zmysly. Má veľmi pohyblivé ušnice. Veľmi dobre vidí aj v noci. Hmat vníma chlpmi na papuli. Má vysoké štíhle nohy prispôsobené na beh.

Kone patria medzi nepárnokopytníky. Sú bylinožravé a potravu neprežuvajú.

Samce sa volajú žrebce, samice – kobyly a mláďatá žriebätká.

Ich chov si vyžaduje veľkú starostlivosť, dobré ustajnenie, výdatné krmivo, čistú vodu. Srsť treba denne kefovať a ošetrovať kopytá.

Kôň je inteligentné zviera, treba s ním zaobchádzať láskavo.

Medzi zubami majú medzeru, kde sa pri ich využívaní na ťažnú silu vkladá zubadlo.

Vek koňa možno určiť z jeho zubov. Ročiak má 6 párov zubov, päťročný kôň má dvanásť.

Kôň stúpa na jeden prst, ktorý je rozšírený a zakončený kopytom.

Kone sa využívajú aj pri liečení niektorých ochorení. Takéto liečenie pomocou koní sa volá hippoterapia.