Ideme do prírody

Na tom našom dvore...

Mačka domáca

Pochádza z mačky plavej.

Prvé mačky skrotili v Egypte na chytanie myší. Zatvárali ich do obilných sýpok, kde bolo veľa myší. Egypťania si veľmi ctili mačky, ba pokladali ich za posvätné zvieratá.

Dnes je veľa plemien. Môžeme ich rozdeliť na krátkosrsté a dlhosrsté.
Na tele mačky rozoznávame hlavu, krk, trup, končatiny a chvost .
Mačka má ostrý zrak. Oči má veľké, guľaté, chránené mihalnicami Vpredu majú farebnú okrúhlu dúhovku a v nej tmavú zrenicu. Zrenica mení tvar: v ostrom svetle sa zúži na zvislú škáročku, v súmraku sa dookrúhla rozšíri. Bezpečný pohyb v tme uľahčujú mačke dlhé hmatové fúzy na vrchnej pere a nad očami. Veľmi citlivý má aj sluch. Ušnice má dosť veľké a pohyblivé.
Z nebezpečenstva sa zachraňuje tým, že rýchle vylezie na strom, na plot alebo na múr. Dobre pláva, ale vode sa vyhýba.
Bez poškodenia môže skákať aj z veľkej výšky, z každej polohy dopadne vždy na nohy.
Chodí tichučko, stúpa na mäkké brušká prstov a pazúry má pritom vtiahnuté.

Mačky sú rodení lovci. Na korisť číhajú a lovia skokom. Pri pohybe, udržovaní rovnováhy, jej pomáha chvost.

Mačky prespia veľa času v kratších úsekoch. Po prebudení sú okamžite čulé a pripravené.

Dvakrát do roka majú 4-6 mláďat, na jar a neskoro v lete. Rodia sa slepé a živia sa materským mliekom. Neskoršie sú veľmi hravé, čo je prípravou pre budúce chytanie koristi.
Samec – kocúr je väčší ako samica – mačka. Mláďatá sa volajú mačiatka.

Mačky môžu prenášať rôzne ochorenia. Cudzie mačky by sme preto nemali chytať, hladkať. Mačka ani pes nepatria do postele.