Čaute, decká,
už sa to blíži, už je to skoro za dverami. Čo? Mikuláš!!!
Kedysi dávno patril tento deň medzi dni veselé, dni plné radosti, očakávaní ale i strachu.
Keď sa zotmelo, ulice i uličky sa zaplnili bradatými Mikulášmi s veľkými košmi, krásnymi anjelmi s ľahučkými krídelkami, vlnitými vláskami a hviezdami na čele alebo vo vlasoch. Skupinku dopĺňal čierny čertisko s rožkami, reťazami, vrecom a vidlami, s jazyčiskom vyplazeným až po pás. Takéto skupinky prechádzali popod okná a navštevovali domy, v ktorých bývali deti. Do kuchyne vchádzali všetci traja.
V kuchyni sedela celá rodina pospolu a čakali na vyzváňanie zvončekov. Mama alebo otec išli otvoriť dvere a vpustili očakávaných hostí.
Deťom sa prihovoril Mikuláš. Každý musel odpovedať na otázku: „A či si bol celý rok dobrý? Poslúchal si mamku aj ocka? A ako ti ide škola?“ Veru, neoplatilo sa Mikulášovi klamať. Dobre on vedel o všetkých nezbedníkoch, poškolákoch a loptošoch. Vtedy oslovil čerta a ten hneď a zaraz sa hotoval, že takého vezme so sebou do pekla. Vytiahol z vreca reťaz a už ťa bral. Ešte šťastie, že tam bol aj anjelik, ktorý sa takýchto detí zastal a prosil čerta, aby im dal možnosť polepšiť sa. Niekedy sa čert dal obmäkčiť. Ale veru občas chcel takého nespratníka vziať so sebou hneď. Mnohí odvážlivci skončili v úkryte pod stolom alebo za mamkinou sukňou!
Ak si chcel dostať darček, musel si Mikulášovi zaspievať alebo zarecitovať. Niektorí od strachu básničku načisto zabudli a ratovať ich musela mamka. V balíčkoch bol medovníček, jabĺčka, oriešky, čokoládka. Ale zlé deti nedostali nič alebo uhlie, aby vedeli, že ak sa nepolepšia, čert z pekla si po ne môže hocikedy prísť.
O Mikulášovi sa hovorilo dlho. Ale ešte dlhšie o tých, ktorí sa pred čertom triasli ako osiky. Najčastejšie to boli tí, ktorí sa predtým vysmievali všetkým, že sa boja čerta.
Veru, takýto býval Mikuláš aj u nás doma. A susedovmu chlapcovi sme sa ešte veľa rokov vysmievali, že pred čertom zaliezol až pod posteľ a nemohli sme ho odtiaľ vytiahnuť ani do polnoci.
Za fotku malých Mikulášikov ďakujeme pani riaditeľke MŠ Bulíkova, Bratislava. |