Ahojte, decká.

Tak a prvý mesiac v škole je za nami. Určite to nebol mesiac najťažší, aj keď ...

Ale spomienky na leto ste istotne z hlavy všetky nevyhodili. Aspoň raz ste s úžasom sledovali človeka, ktorý rozdával ľuďom radosť. Len tak, celkom zadarmo. Možno to bolo večer pri ohníku, alebo pri potôčku, možno i na ulici v meste. Spomínate si? Celkom nenápadný človiečik, ktorého ste si v tábore ani poriadne nevšimli, a večer bol odrazu úplne iný. Už viete, čo ho tak zmenilo? Obyčajné sladké drevo – vlastne gitara, alebo flauta, alebo tajomné bubny, či celkom malá fúkacia harmonika. A ten nenápadný človiečik mal odrazu kopec kamošov, obdivovateľov, fanúšikov.

Možno ste sa ani nezamysleli nad tým, ako dlho trénoval, kým dosiahol také majstrovstvo.

Veru, zvládnuť aj ten najjednoduchší hudobný nástroj nie je len tak. Sú za tým dlhé hodiny cvičenia, opakovania, ale aj prekonávanie trémy.

A to vás možno ani nenapadla otázka, odkiaľ sa tie hudobné nástroje vzali, kto a kedy ich vymyslel, prečo majú taký tvar a zvuk. Nakoniec, najdôležitejšie je zistenie, že bez hudby by sme už ani nevedeli žiť. Hudba sa na nás valí z televízie, cd prehrávačov, rádií i mobilov. Je proste všade.

Skúsili ste si vyrobiť svoj vlastný hudobný nástroj? Nie, je to celkom jednoduché.

Stačí sa poriadne nadýchnuť a –vydýchnuť. Ak prúd vzduchu narazí na hlasivky, vyjde nám z úst tón. A to je to – ľudský hlas je najjednoduchší a najkrajší hudobný nástroj. Aj oň sa treba starať – nevrieskať, poriadne dýchať, nefajčiť,... je toho priveľa? Ale kdeže, veď už naši predkovia spievali a vyhrávali, až sa hory zelenali.