Čaute, decká!

Ani sme sa nenazdali a je tu prvý poriadny jarný mesiac. Prezradila ho svieža trávička, bohaté sukničky púpav, ktoré sa podobajú malým slniečkam. V záhradkách vystavujú na obdiv svoje pestré kalichy tulipány. Nežné narcisy smelo vytŕčajú listy ako ostré meče.

Do uší preniká koncert žiab z močiara. Ráno nás vítajú jemným spevom vtáčiky. Lastovičky strihajú chvostom oblohu .Včielky neúnavne trepocú krídelkami a náhlia sa na rozkvitnutú lúku. Je tam hostina – sladkú šťavu ponúkajú kvietky, motýle tancujú a svrčky vyhrávajú. Všade je veselo, zovšadiaľ sa na nás usmieva šťastie.

Ale naozaj je všade tak fajn? Nože sa pozrime na trávnik pred školou. Vidíte, trávička len nesmelo vykúka spod papierikov, krabíc, igelitiek. Zdvihnite hlavy trochu vyššie. Zo stromov ovísajú nalomené konáre. Z borovice, ktorá nám aj v zime veselo kývala konárikmi – rúčkami, zostal len kmienok. Ktosi šikovný si ju odniesol na Vianoce do obývačky. Keď prídeme k potoku, nevidíme tam rybky. Najskôr nás privíta stará pneumatika, plávajúce plastové fľaše, starý hrniec, ktorému chýba jedno ucho. Pod vŕbou je učupený plynový sporák, vedľa neho roztrhané kreslo. A čo nájdeme v lese? Všeličo. Prázdne i poloplné plechovky, staré tenisky aj vetrovku, rozbité fľaše, papiere už ani nespomínam.

Veru, toto všetko sme do prírody nanosili my – ľudia. Možno si ani neuvedomujeme, že príroda tu nie je len pre nás. Je tu pre všetkých - ľudí, zvieratká, chrobáčiky, rastliny... Ak ju nebudeme chrániť, nebude ani ona pomáhať nám. A naša krásna Zem – planéta, ktorá je pre všetkých domovom, svoje deti neuživí.

Čo keby sme jej tak trošku pomohli aj my? Skúsme upratať a udržiavať čisté aspoň naše najbližšie okolie – trávnik, záhon, lesík. Uvidíte, že sa vám svet bude zdať hneď krajší. Držím vám všetkým palce. A nezabudnite – Zem treba chrániť po celý rok, nielen vtedy, keď sa všade hovorí o Dni Zeme.