Prázdniny sú síce za nami, ale snehu a ozajstnej zimy ste si asi príliš neužili.

Za oknami to vyzeralo skôr na vítanie jari. Veru, ani u našich susedov to nebolo lepšie. Nie, nemyslím tých, ktorí s nami bývajú na poschodí a občas si ideme spolu do prírody. Myslím na susedné krajiny.

Ozaj, boli ste už niekedy na návšteve v Čechách? Poniektorí tam možno máte aj tety a ujov, bratancov a sesternice. Však sa dá celkom dobre s nimi hrať? Nemáme žiadne problémy im rozumieť. Ich hlavné mesto – Praha, patrí k najkrajším v Európe. Je tam toľko cudzincov ako vo Viedni, hlavnom meste Rakúska. Do Rakúska chodia turisti nielen na lyžovačku. Samotná Viedeň im ponúka veľa historických pamiatok, ale najmä Práter – veľké kolotoče, z ktorých vidieť hádam celé mesto. Aj Viedeň, aj Budapešť, hlavné mesto našich južných susedov – Maďarska, stavali aj murári z Kysúc, Oravy, Turca, hádam z celého Slovenska.

Na Slovensku žije veľa ľudí, ktorí hovoria nemecky i maďarsky, pretože sme kedysi žili v spoločnom štáte. Dokonca aj časť územia našich východných susedov – Ukrajiny patrila do tohto štátu. Tam by sme nemali veľký problém s dorozumením. Ukrajinský jazyk sa trochu podobá na náš. Aj keď hlavné mesto Ukrajiny – Kyjev, bol počas 2. svetovej vojny veľmi poškodený, mnohé pamiatky sa podarilo obnoviť. Presne tak, ako aj hlavné mesto Poľska – Varšavu. Naši severní aj východní susedia sú častými návštevníkmi Tatier.

Často sa stane, že sa ľudia z rôznych krajín stretnú za jedným stolom alebo na jednej lavičke. Porozprávajú si o tom, čo ich teší a zarmucuje. A vtedy odrazu zistia, že všetci sú rovnakí – tešia sa zo svojich detí, dobrej práce, trápi ich neporiadok, aj ozónová diera.

Všetci chcú žiť, stretávať sa, spoznávať sa. A keď treba, sme ochotní pomôcť jeden druhému. Tak, ako sa na ozajstných susedov patrí.

Ak ste už u niektorých našich susedov boli, môžete sa o svoje dojmy a zážitky s nami podeliť.