Čaute, decká!

Je tu máj – mesiac plný kvetín, lásky úsmevov a sviatkov.

Ja by som sa však chcela zamyslieť nad niečím celkom obyčajným – obchodom. Všetci tam chodíme a nosíme domov tašky plné potrebných vecí. Najčastejšie nakupujeme v potravinách, lebo jesť sa musí.

Viete si predstaviť, že voľakedy dávno obchody vôbec neexistovali? Každý si musel vystačiť s tým, čo si ulovil, nazbieral, dopestoval?

Ak sa taký pračlovek chcel parádiť, musel si najskôr uloviť mamuta, spracovať kožu a až potom sa do nej zabaliť. Aj o nejaké to storočie neskôr nebolo jednoduché prežiť. Ak si sa chcel obliecť, musel si najskôr pokopať zem, zasiať semienka ľanu, počkať kým vyrastie, spracovať ho, upriasť nite, utkať látku a nakoniec ušiť šaty. Veru, múdry bol ten, kto vymyslel obchod.

Najskôr sa však dal vymeniť len tovar za iný tovar. Peniaze sa zrodili iba oveľa neskôr. Aj slovo platiť je pomerne mladé. Vzniklo z toho, že za tovar sa vymieňali kúsky plátna – teda sa platilo.

Obchodníci so svojím tovarom neraz prešli celú Európu, ale i Áziu, aby doniesli taký tovar, ktorý v niektorej krajine chýbal. Známa bola napríklad hodvábna cesta z Indie do Európy, jantárová cesta, ale i cesta soľná. Tovar sa prepravoval na vozoch, plavil na lodiach a často sa nedostal na miesto určenia, lebo karavány obchodníkov prepadávali zbojníci a piráti.

Významnými strediskami obchodu boli mestá, ktoré dostali právo trhu – niekoľkokrát do roka mohli usporiadať trh. V názvoch takýchto miest sa i dodnes zachoval deň, kedy sa trhy mohli konať – Rimavská Sobota, Dunajská Streda...

Keby sme sa dnes vrátili do tých čias, asi by sme si zvykali veľmi ťažko. Dnes sú obchody na každom rohu, ponúkajú tovar i počas nedieľ a sviatkov. Obchody sú určite skvelý vynález. Ale prečo toľko ľudí trávi svoj voľný čas ukrytí v labyrinte uličiek a výkladov najväčších obchodných domov? Naozaj nie je na svete nič krajšie? Čo poviete?