Milí kamaráti,

viete o tom, že marec je mesiac kníh? Určite. Ale viete i to, že slovo robot je vlastne slovo, ktoré vymyslel český spisovateľ Karel Čapek? V roku 1920 hrali jeho divadelnú hru RUR. Hlavná postava - doktor Rossum, sa v nej pokúsil zostrojiť umelého človeka – robota. Tieto tvory sa na ľudí podobali. Plnili bez odvrávania všetky jeho rozkazy, príkazy i želania. Nemusel im za prácu platiť, iba im nahrádzal stratenú energiu. A tak vlastne slovo robot má veľa spoločné so slovom robota – práca. Z Československa sa toto slovo dostalo do celého sveta.

Netrvalo dlho a vo svete sa skutočne objavili stroje, ktoré pracovali namiesto ľudí. A dostali práve toto pomenovanie – roboty.

Aj dnešné roboty slúžia nám – ľuďom. Robia za nás všetky namáhavé i nebezpečné práce, zvládajú jednotvárnu robotu, ktorá ľudí nebaví.

Dnes už malých robotov máme i my doma – autíčka na ovládanie, elektrické vláčiky, ale najmä počítače. Pomôžu nám vyhľadať, čo nás zaujíma, ukážu nám miesta, kam by sme sa len ťažko dostali. Počítač nás môže i preskúšať, či vieme dobre počítať, môže s nami písať diktáty, prekladať do angličtiny alebo čínštiny, ... . Samozrejme, na to, aby to všetko počítač zvládol, musíme byť aj my múdri. Na počítači sa nestačí len hrať, postupovať do čoraz náročnejšieho levela, premôcť všetkých nepriateľov.

Možno, že ak vyrastiete, niektorí z vás skonštruujú i takého robota, ktorý bude vedieť čítať vaše myšlienky a bez rozkazu za deti napíše úlohy, naučí sa básničku, vyrobí projekt stredovekého hradu alebo model kozmickej lode, ktorá vás odvezie do neznámej galaxie. Ktovie?

Tak teda, nech žijú roboty a ich terajší i budúci konštruktéri. A nezabudnite mi o vašom robotovi napísať, alebo mi pošlite jeho obrázok aj s popisom činností, ktoré vie vykonávať. Poteší ma aj fotka robota, ktorého spravíte z krabičiek, z Lega alebo iného materiálu.