Čaute, decká,

jar je tu a spolu s ňou i veselé slnečné lúče. S jarou sa spája slnko, teplo, vtáčiky, potôčiky, mladá trávička a húsatká, ... . A viete, čo sa mne ešte spája s jarou? Kolotoč.

Kedysi na jar prichádzali do dedín a miest naozajstné kolotoče. Boli to dni plné radosti. Rodičia nám dali korunky a my sme sa vznášali na veľkom  reťazovom kolotoči, alebo sme lietali až po oblaky na loďkách. Malé decká cválali na drevených koníkoch a trúbili na autíčkach. Všetko sa krútilo. Ockovia strieľali na papierové ruže a mamy oblizovali zmrzlinu. Všade sa ozýval výskot, smiech a hudba.

Keď kolotoče odišli, rýchlo sme si „vyrobili“ vlastné. My - starší sme sa vybrali do lesa. Vyhľadali sme mladý ohybný stromček. Vyškriabali sme sa dostatočne vysoko a stromček sa pod našou váhou sklonil až k zemi. Len čo sme trochu nadskočili, stromček vyletel do neba spolu s nami. A tak sme sa vystreľovali ako kozmonauti. Inokedy sa cez konár prehodilo lano, jeden sa naň zavesil a kamarát ho aj s lanom zakrútil. Kým sa lano odkrútilo, veru sa nám hlava poriadne zatočila.

Aj dnes kolotoče prinášajú deťom radosť. Ponúkajú veľa rôznych atrakcií – horskú dráhu, ktorá odrazu klesá a vyberá zákruty, guľu, ktorá ťa vystrelí a na chvíľku ťa do sedadla vtlačí obrovská sila, ozrutánske kolesá, ktoré akoby ťa chceli zo sedadla zasa vyhodiť, strašidelné jazdy temnotou. Všetky kolotoče svetielkujú, hučia, vyhrávajú, prekrikujú sa, lákajú zákazníkov.

Nedávno som však objavila kolotoč, ktorý sa vôbec neblýskal, nevrieskal, nehnal obrovskou rýchlosťou, neškriabal do výšky a nepadal do priepasti, a predsa sa pred ním točil dlhánsky rad detí. Bol obyčajný - drevený. Na lanách viseli prútené košíky, v nich sedeli deti a kolotoč točil ujo kolotočiar vlastnými rukami. To bol zážitok!

Mnohí ľudia neodolajú kolotočom ani potom, keď už dávno nie sú deťmi. S radosťou sa vozia na kolotočoch spolu so svojimi deťmi a vnúčatami. A kolotoč ich odváža do krajiny detstva.

A čo vy? Tešíte sa na kolotoč? Ktorý je ten naj? Neváhajte a nakreslite nám ho!