Osídľovanie územia sa začalo už v mladšej dobe kamennej. Prvé písomné zmienky o Skalici sú z roku 1217 a 1256. Vtedy ju pomenovali Zakolcha. Významný je pre mesto dátum 6. október 1372 kedy jej uhorský kráľ Ľudovít I. udelil výsady slobodného kráľovského mesta. Skalica dostala právo opevniť sa hradbami, obyvatelia boli oslobodené od platenia daní a iných poplatkov. Začali sa tu usporadúvať týždenné a výročné trhy. Významným hospodárskym, kultúrnym a duchovným centrom sa stala vďaka privilégiám Žigmunda Luxemburského. Preslávila sa hlavne skalickým súkenníctvom a vinohradníctvom. V roku 1918 sa Skalica stala na niekoľko dní sídlom Dočasnej vlády pre Slovensko. |
|