Čaute, decká,

ani sa mi veriť nechce, že najkrajšie sviatky roka sú už za dverami. Príchod Vianoc ohlasujú adventné vence a zapaľovanie sviečok na nich. S Vianocami je od pradávna spojené upratovanie a nakupovanie.

V minulosti chodili na Luciu po domoch Lucky, dievčence zahalené v bielych plachtách, ktoré husacími krídlami vymetali z príbytkov zlé sily a nešťastie.

Kto si chcel užiť trochu adrenalínu, začal na Luciu majstrovať stolček z dreva bez jediného klinca. Ak ho dohotovil do Štedrého dňa, mohol na polnočnej omši uvidieť všetky bosorky z dediny. Ale musel z kostola riadne upaľovať domov, lebo keby ho dostihli a on by nemal okolo seba urobený kruh trojkráľovou kriedou, zle by sa mu povodilo.

Ako vyzeral Štedrý deň?

Gazdiná musela zavčas rána založiť nový oheň do pece a ešte pred východom slnka mať napečené kysnuté koláče. Aby boli vysoké, pri ich miesení vysoko vyskakovala. Gazda dovtedy vystrúhal na koláče novú pekársku lopatu i ohreblo.

Ruky od cesta si gazdiná utrela o kôru ovocných stromov, aby bola bohatá úroda.

Tento deň nazývali aj pôstnym dňom. Cez deň sa jedlo málo, nikdy nie z jedál určených na večeru, aby hladujúci večer mohli uvidieť zlaté prasa. Do studne sa hádzala soľ, orech, chlieb, cesnak, aby po celý rok mali dosť zdravej  vody.

Večer s radosťou vítali vo svojich domoch  malých chlapcov - koledníkov. Ľudia verili, že deti prinášajú do domu radosť a zdravie.

Večera sa zvyčajne začínala, až keď sa na oblohe objavila prvá hviezda, niekde sa preto tento večer aj volá Dohviezdny. Dovtedy všetci sedeli potme, aby k nim nepriletel hmyz z celej dediny. Miestnosti boli vyzdobené čerstvými vetvičkami.

Stromček sa dostal k nám iba pred 100 - 150 rokmi z Nemecka. Pôvodne viseli jedličky nad stolom, až neskôr ich postavili do podstavca a ozdobili jabĺčkami, orieškami, medovníkmi. Veľmi dôležité miesto mal vianočný stôl. Pod stôl dali železné predmety – sekeru, motyku, kladivo, hoblík, aby všetci boli zdraví a darilo sa im v práci. Okolo stolových nôh obtočili reťaz, aby si na ňu položili nohy, a tak upevnili súdržnosť rodiny. Z tých čias sa zachovala i tradícia rozkrajovania jablka na toľko častí, koľko ľudí sedí za stolom, aby každý našiel cestu domov, zisťovanie zdravia z hviezdičky v jablku, či púšťanie orechových lodičiek.

Na mnohé staré zvyky sa zabudlo, mnohé boli nahradené novšími, mnohé sa dodržiavajú, aj keď nevieme prečo.

Všetkým Vám prajem, aby sa vianočné priania splnili a čaro Vianoc zostalo v našich srdciach po celý rok.