Čaute, decká,

aj u vás je zima, ako sa patrí? Všetko vôkol je biele, domy si stiahli hrubé čiapky až na oči, stromy sa odeli dobiela a ligocú sa v občasných lúčoch slnka ako diamanty. Keď sa vo vzduchu objavia prvé snehové vločky a kraj sa prikryje bielou perinou, okamžite sa zovšadiaľ ozýva: „Tak, toto sú Vianoce.“

Keď som bola malá, kvôli zasneženým Vianociam sme sa takmer každý rok pobili. Ktosi múdry totiž tvrdil, že sú aj krajiny, kde sú Vianoce zelené. A toto sme nijakovsky nechceli prijať.

Viem, vy sa už kvôli zeleným Vianociam s nikým biť nebudete. Skôr sú vám vzdialené tradície vašich starých a prastarých rodičov. Možno sú pre vás exotikou i také nedávno samozrejmé veci ako – hladovať až do večere, nesvietiť prví v okolí, zväzovať nohy stola reťazou, hádzať do kútov orechy, dávať pod obrus šupinky z kapra, ... .

Možno nepoznáte ani tradičné štedrovečerné jedlá – pupáky s makom a medom, kysnuté makovníky a orechovníky, štedráky, vlastnú domácu čokoládu, medvedie labky, ... .

Televízne kamery nás v okamihu prenesú aj do najvzdialenejších kútov našej planéty a my môžeme byť na Vianoce, kde len chceme.

Napríklad u našich protinožcov v Austrálii, kde sú Vianoce horúce aj 30 stupňov Celzia.
Santa Claus chodí na pláže, vozí sa na surfe alebo na záchranárskej lodi a rozdáva deťom darčeky. Tradičným jedlom je morka, šunka a bravčovina. Ako dezert sa podáva slivkový puding. Počas zlatej horúčky v Austrálii často dávali do pudingu aj kúsky zlata. Dnes doňho zapekajú nejakú drobnosť – kto ju nájde, bude mať veľa šťastia.

Vianoce na Cypre sa oslavujú až 25. decembra. Ráno idú všetci do kostola, potom spoločne obedujú .Pripravujú pečenú morku a typický grécky šalát. Z domu do domu chodia skupiny mladých ľudí, spievajú koledy a nosia drevenú loďku, ktorá symbolizuje dominantné postavenie starovekých Grékov na mori.

Rodiny vo Francúzsku slávia Štedrý deň spoločne. Večer si deti položia topánky pred krb a čakajú, že im ich Pere Noel naplní darčekmi. Jeho spoločník Pere Fouettard by mal zasa zlé deti“ oceniť” výpraskom.

V Egypte na Štedrý večer idú všetci do kostolov v úplne nových šatách. O polnoci za hlaholu zvonov idú ľudia domov na slávnostnú večeru, počas ktorej sa podáva fata - jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa. Na prvý vianočný sviatok ľudia v Egypte navštevujú priateľov a susedov.

Aj ľudia v Japonsku si na Vianoce navzájom dávajú darčeky. V japonskej tradícii vystupuje kňaz Hoteiosha (Hotejoša), ktorý tam plní úlohu akéhosi európskeho Mikuláša. Prináša darčeky do každého domu a obdarúva deti. Tie veria, že má oči aj vzadu, a tak sa snažia v tomto období správať sa, akoby bol nablízku.

Aj keď sa Vianoce vo svete od seba líšia, majú aj veľa spoločného – sú to sviatky pokoja a lásky. Nech nám tento pocit vydrží čo najdlhšie, najlepšie až do ďalších Vianoc.