Čaute, decká,

dúfam, že ste polročné vysvedčenia prežili v pohode a väčšina z vás hádam aj s odmenou za usilovnú prácu. Aj keď boli aj polročné prázdniny, príliš sme si ich neužili – boli prikrátke. Deti na dedinách sa aspoň vyšantili na snehu a my, mestskí, sme sa mohli prejsť po starých uličkách.

Ozaj, viete, že mestá tu neboli odjakživa? Až s nárastom počtu obyvateľov sa niektoré dôležité dediny premenili na mestá. Boli to najmä tie, kadiaľ prechádzali kupci s tovarom, dôležité prístavy, remeselnícke osady pri veľkých hradoch. Ale niektoré vznikali pre bohatstvo ukryté v zemi – banské mestá.

Všetky mestá mali v strede rínok (tržnicu) s radnicou, kostolom a cintorínom. Okolo mesta stáli pevné hradby, ktoré chránili obyvateľov pred nepriateľom.

Mestá patrili kráľovi alebo cirkvi. Preto museli do kráľovskej alebo cirkevnej pokladnice odvádzať rôzne poplatky. Mešťanom sa to nepáčilo, a tak sa stávalo, že do mesta vtiahli vojaci a mesto vydrancovali. Kráľ ich mohol darovať niektorému zo svojich priateľov ako odmenu za službu. Stalo sa i to, že majiteľ mesto prehral alebo ním zaplatil dlh.

Mestá sa stali postupne centrom vzdelania, kultúry i obchodu. Každé však malo svoju vlastnú tvár. Staré bohaté mestá i dnes lákajú turistov na prehliadku prepychových palácov, zámkov, meštianskych domov, kostolov. Každá budova je originálna, odlišuje sa od svojho suseda.

Aj dnešné mestá zostávajú centrom vzdelania, priemyslu, kultúry. V mnohých však zabúdajú na svoju históriu, a tak v nich prekrásne pamiatky minulosti chátrajú alebo ich zbúrajú, aby na ich mieste vyrástli nové sklenené budovy.

Aj vám sa zdá, že tieto nové stavby sa tým starým krásou a pestrosťou nevyrovnajú? Podľa mňa všetky vyzerajú rovnako.