Čaute, decká,
leto sa nám krásne predĺžilo a urobilo tak radosť deťom aj ich rodičom, veľa času sme trávili vonku.
Možno ste aj vy zbadali kolónu áut vyzdobených stužkami, kyticou, bábikou. Bola to svadba.
V tento deň sa na mnohých miestach na Slovensku dodržiavajú rôzne zvyky. Aj keď je ich dnes podstatne menej, ako kedysi.
Svadby sa kedysi odbavovali doma. Preto sa na takú udalosť musel nachystať celý dom – maľovali sa izby, vyumývali okná, dom sa vybielil i zvonka. Na dvore sa presúšali tučné periny, ktoré si budúca nevesta brala z domu.
Celý dom rozvoniaval dobrotami – svadobnými koláčmi, kvetinami.
Večer pred svadbou sa slobodné dievčatá prišli rozlúčiť so svojou kamarátkou, zaspievali si spolu a pospomínali na spoločne prežité chvíle. Mládenci sa zasa stretli v dome ženícha a tam sa lúčili s jeho slobodou.
Po sobáši pred mladomanželov hodili na zem tanier alebo pohár, lebo črepy mali priniesť mladému páru šťastie. Ženích pozametal črepy a preniesol nevestu na rukách cez prah.
Aj dnes mladomanželia na svadobnej hostine jedia z jedného taniera, aby takto spolu žili a starali sa jeden o druhého aj neskôr.
O polnoci sa nevesta prezliekala do ďalších šiat. Pôvodne to bol kroj pre vydatú ženu. Najdôležitejšou jeho súčasťou bol čepiec – podeň si mladá žena musela ukryť svoje vlasy. Lebo vlasy mohli na verejnosti ukazovať len slobodné dievčatá.
Po svadbe sa na voz naložili periny, šaty, celá výbava nevesty a so spevom sa previezli do domu ženícha. Mladá žena odchádzala bývať k manželovi.
Aj keď sa mnoho vecí zmenilo, svadba zostáva aj dnes významným dňom v živote človeka. Svadobčania želajú mladomanželom všetko dobré, najviac im však prajú, aby svoj život prežili v láske a porozumení, aby spolu vydržali aj v dobrom aj v zlom.
No a my, keď vidíme krásne nevesty a ich vyvolených, začíname snívať o dni, keď sa my staneme hlavnými hrdinami svadby. Držím vám palce, aby ste sa takého krásneho dňa aj vy dožili. |