Čaute, decká,

Veľká noc je za nami, ale čo poviete na nápad, vrátiť sa k nej na chvíľu?

Vo veľkých mestách dnes už sotva stretneme šibačov s korbáčom či kúpačov s vedrom vody.

Keby neboli obchody, možno by sme na tento sviatok a jeho symbol vajíčko aj zabudli. Aj keď sa vajce ako symbol života objavuje a oslavuje od nepamäti. Archeologické nálezy z rôznych častí sveta to potvrdzujú.

Dievčatá sa na Veľkú noc chystali dlho predtým. Odkladali sa prázdne škrupiny z vajec, aby ich bolo dosť pre všetkých šibačov. Najkrajšie kraslice sa dávali tomu chlapcovi, ktorý sa dievčine najviac páčil.

Na zdobenie vajíčok bolo treba nielen dostatok času, ale aj veľa citu a zručnosti.

Každá oblasť Slovenska mala svoju techniku zdobenia vajíčok. Najjednoduchšie bolo zafarbiť celé vajíčka načerveno, nazeleno, nažlto. Ale na to bolo potrebné vedieť, ktorá rastlinka im dá patričnú farbu. Ak sa na vajíčko pritlačil aj lístok, vzniklo vajíčko dvojfarebné.

Predstavte si, že niekde dokázali na vajíčko nielen namaľovať, vyryť, nalepiť rôzne kvetinky, srdiečka, vlnovky, lístočky, ale dokonca napísať celé básničky. Možno preto sa veľkonočným vajíčkam vraví aj písanky.

Batikovanie, voskovanie, leptanie, vyškrabovanie, či olepovanie slamou a vlnou patrili k tradičným technikám zdobenia kraslíc. Dnes sa k nim pridávajú aj ďalšie, napríklad vŕtanie zubnou vŕtačkou alebo drôtovanie.

Dobre, že sa ešte nájdu dievčatká, ktoré sa chcú od svojich tiet, starých mám a známych tomuto krásnemu remeslu vyučiť. Veď kraslice zo Slovenska patria k najkrajším na svete a sú milým darčekom aj pre našich známych v cudzine.

Nezabudnite, Veľká noc bude aj o rok, skúste si pripraviť vlastnoručne zdobenú kraslicu. Určite bude najkrajšia.