Ahoj, deti!
Juj, aká som unavená! Ledva žijem! Čudujete sa prečo? Lebo už je po tom.
Po čom? Neviete? Neverím vám.
Určite ste si
všimli, že v posledných dňoch sa voľajako
podozrivo ligotali okná, stromy zvedavo do nich nakúkali a
neveriacky krútili hlavou nad vôňou, ktorá sa
šírila z každého bytu. Keby len to, ale vyzeralo
to, že sa do bytov presťahovali všetky jarné farby.
Usadili sa nielen vo vázach, ale zaplnili i kvetináče,
ktoré rozkvitli pestrými kvetmi . Najčudnejšie
však bolo, že všetky kvietky mali rovnaký tvar –
podobali sa na vajíčka.
Vo dvoroch dôležito kráčali sliepky, akoby si boli vedomé svojej úlohy
– zásobiť kuchyne čerstvými vajíčkami. Potoky zvedavo načúvali chlapčenským
rečiam o vŕbach a prútikoch, dozvedali sa o ich povinnosti navštíviť všetky
susedky a spolužiačky, ale i o tom, kde sa stretnú a odkiaľ začnú.
Dievčatá
sa vonku takmer neobjavovali. Všetky sedeli doma a spolu s mamičkami
a babičkami premieňali vajíčka na kraslice,
zdobili stoly aj poličky symbolmi jari, tajnostkársky sa usmievali.
Všetci sa náhlili, vzdychali a počítali dni, kedy
sa to začne.
A dnes je už po tom. Napíšete
alebo mi nakreslite, ako sa volajú práve skončené sviatky a aj to, ako ste
ich prežili vy.
|