Cesta do džungle

Keď už boli konečne hotoví, zobrali sme si batožinu a odišli sme do prístavu čakať na loď. O chvíľu priplávala . My sme sa naložili a putovali sme do džungle. Počas jazdy sme sa nudili a tak sa deti rozhodli, že sa budú hrať, kto chytí prvý rybičku a tá je akože zlatá a splní mu tri želania. Ako sa tak hrali, chlapček sa vyklonil, a spadol do vody. Kormidelník si to všimol a vyťahoval chlapca z vody. No riadenie si nevšímal. Loď si plávala, kde sa jej zachcelo. O chvíľu sme sa ocitli v nejakej miestnosti.

Ako to dobre dopadlo

Bola to hrozne čudná miestnosť. Bola do polovičky naplnená vodou. Takže niektoré veci boli pod vodou. Kormidelník sa zľakol a zase začal riadiť. Vydal sa prvými obrovskými dverami, ktoré tam boli. Boli zaliate zeleným svetlom.

Vplávali sme do priestrannej nádrže. Boli tam ďalšie otvorené dvere. Nakukli sme cez ne. V strede sme videli krásny vysoký drevený stolík, na ktorom bola položená stará knižka. Loďou sa tam dostať nedalo lebo dvere boli priúzke. Tak sa Oliver ponúkol, že po tú knižku dopláva.

Za chvíľu sa vrátil celý premočený so starou knižkou v ruke. „Daj mi ju Oliver!“ prosíkal som. „Ja sa v takých knižkách vyznám.“ Otvoril som ju a začal nahlas čítať.

„Túto knižku som zachránil pred ohňom, čo tu kedysi bol. Do miestnosti som napustil množstvo vody, aby som oheň uhasil. Kto túto knižku nájde, môže získať poklad.“

Potom som otočil stránku a našiel som mapu. Chvíľu som bol ticho a potom som povedal. „Tak na čo čakáme? Poďme!“ Všetci sa na mňa udivene pozerali. Nevedel som čo sa deje. Až potom som pochopil, že sa im nechce ďalej zostávať v čudnej miestnosti. Zosmutnel som. Vždy som túžil nájsť poklad. Ostatní sa napokon nechali obmäkčiť a povedali: „No dobre!“ Potešil som sa a veľmi som im všetkým ďakoval. „Počkaj! Počkaj!“ Prerušil ma Oliver. „Pôjdeme s tebou iba pod podmienkou, že ak ten poklad nenájdeme do troch hodín, tak pôjdeme odtiaľto preč.“ Nezostalo mi iné, ako s tým súhlasiť. A začal som prikazovať: „Teraz musíme vyjsť z tejto miestnosti a ísť ôsmymi dverami.“ Dostali sme sa do miestnosti zaliatej červeným svetlom. Aká krása, pomyslel som si. Veril som, že sa k pokladu nakoniec dostaneme.

(pokračovanie na budúce)

Lenka Hapáková, 3.B
ZŠ Sibýrska
Bratislava