Ahoj, deti!

Chcel by som vás všetkých pozdraviť a zaželať v novom roku veľa šťastia, zdravia, úspechov a... a splnenie všetkých vašich novoročných predsavzatí.

Vidíte ako mi to pekne ide? To preto, lebo mám veľmi dobrý sluch a vynikajúcu pamäť. Nezabudnem vôbec na nič. Neveríte, však? Ale to len preto, že ma nepoznáte. Skúste uhádnuť. Visia, visia na stene, čísla čierne, červené... Tak čo, už viete, kto som?

Neuhádli ste? To nič, ešte vám pomôžem. Už niekoľko týždňov pred koncom roka ma všetci hľadajú a kupujú, potom ma uložia do zásuvky a tam pekne trpezlivo čakám na svoj deň. Dovtedy poriadne počúvam, aby mi neuniklo ani jedno slovíčko. Viem, čo všetko treba nachystať na Vianoce, aby sa vydarili, kde sú ukryté vianočné darčeky, kedy ich kto našiel, kto chodil tajne na salónky, kedy bolo komu smutno... Ale len čo sa miesto vianočných kolied ozvú výbuchy, keď izbu, ba i celé mesto či dedinu zaplavia mračná iskrivých pestrofarebných svetielok, keď zazvonia všetky zvony, vtedy príde môj čas. Vytiahnú ma zo skrine, pekne privítajú a stanem sa plnoprávnym a veľmi dôležitým členom rodiny. Každý, kto sa na mňa pozrie, si dá aspoň jedno novoročné predsavzatie a ja som tu nato, aby som im pripomínal, že čas letí a oni by mali dodržať svoje sľuby, že sa budú dobre učiť, každý deň si umývať zuby, neobhrýzať nechty, prestanú fajčiť a začnú cvičiť, nebudú vysedávať pri počítači, budú sa slušne správať, nebudú nadávať, ... Je toho veľa. Ale ja si všetko pamätám a každý deň na nich kričím z plných pľúc, aby nezabudli na svoje sľuby. Škoda, že ma počujú len niektorí.

Tak čo, už viete kto som? Napíšte mi a nezabudnite pridať i vaše novoročné predsavzatie, nech sa presvedčím, či ste naň nezabudli.