Ideme do prírody

Ideme do lesa – Kamzík vrchovský

Kamzík vrchovský tatranský je symbol Tatranského národného parku. Obýva Západné, Vysoké a Belianske Tatry. Je to chránený vymierajúci druh. Teraz ich je v Tatrách len asi 160 kusov.

K amzík je vlastne divoká koza, veľkosťou aj vzrastom tela sa najviac podobá práve na kozu. V lete je pieskovohnedý až hrdzavohnedý, s tmavým pozdĺžnym pásom na chrbte. Hlavu má žltobielu, s hnedým pásom na oboch stranách. Cez zimné obdobie narastá kamzíkom zimná, hustejšia a tmavšia srsť. Na hlave majú obe pohlavia hákovité rožky; kamzík ich má trochu mohutnejšie. Kamzík váži 20-40 kg, v dospelosti dorastá do výšky 80-95 cm. Samice sú o niečo menšie samce.

Najväčším nepriateľom kamzíčej zveri je nepriazeň počasia, najmä lavíny, prenos chorôb a parazitov z pasúcich sa oviec a dobytka, chodenie turistov a lyžiarov mimo značkovaných chodníkov, vodenie psov do kamzičích lokalít. Príležitostne uloví kamzíka aj rys alebo vlk.

Kamzíky žijú nad hornou hranicou lesa vo vysokohorskom teréne, na bralnatých stenách a vrcholoch, ktoré striedajú trávnaté terény ako terasy, žľaby, ale aj súvislejšie hole (potrava, oddych). Nohy kamzíkov pripomínajú svojím tvarom modernú horolezeckú obuv a sú výborne prispôsobené pohybu na bralách. Kamzíky sú mimoriadne pohyblivé. V nebezpečenstve vydávajú kamzíky výstražný hvizd.

Mláďatá sa liahnu v máji - júni rodia 1-2 malé kamzíčatá. Už niekoľko hodín po narodení sú schopné nasledovať svoju mamu.

Kamzíky sa zoskupujú do čried. Lepšie tak prekonávajú nepriaznivé podmienky.

Kamzíky sa živia prevažne vysokohorskými bylinami a trávami, v zime aj lišajníkmi, jarabinou, púčikmi, konárikmi ap. Rady lížu soľ.

Kamzík je najotužilejší a najvyššie žijúci kopytník.