Čaute, decká,

už ste sa niekedy započúvali do ticha? Ale nie do takého, ktoré počuť v byte, keď sú všetci v práci. Tak do akého? Do ticha v lese, na lúke, pri vode. Určite by ste to raz mohli vyskúšať. Potom možno s prekvapením zistíte, že ozajstné ticho vlastne ani neexistuje.

Poďme spolu k rybníku. Nie je tam nik, ani rybári nesedia na brehu. Ale predsa tu čosi počuť. Vlnky tíško narážajú na breh a čosi šepocú. Odrazu mohutný šplechot naruší ich uspávanku a my zbadáme, že na pokojnej hladine sa robia kruhy. To zvedavý kaprík vyskočil nad hladinu a zmizol vo vode. Z trstiny vyplávala kačacia rodinka, mama kačka vedie svoje deti na prvý výlet. Drobné nožičky – veslá nečujne hladia vodičku a mamička čosi radí svojim káčatkám. Rozjarené káčatká ju však vôbec nepočúvajú, každé chce niečo dôležité povedať ostatným súrodencom.

Nad hladinou čosi zahučí. To pristáva na hladine labuť. Natrčí nohy ako lietadlo podvozok, oprie sa nimi o hladinu, zabrzdí, sadne na hladinu. Zobákom si hladí rozkutrané perie, zloží krídla a potom si tíško obzerá svoj obraz v rybníku. Pláva vznešene a hrdo sa zhora pozerá na žabky, ktoré sa chystajú koncertovať. Vyškriabali sa na listy lekna, nadúvajú hrdielka, aby im to večer ladilo. Odrazu vo vzduchu čosi zapiští. To sa k nám blížia komáre a varujú nás pred svojimi dlhými sosákmi.

Keď zavrieš oči, zdá sa ti, že tu takto môžeš sedieť večne. Ani nezbadáš, ako sa potichu nad rybníček zniesol súmrak a zároveň sa začal žabí koncert. Všetky spievajú, ako najkrajšie a najmä najhlasnejšie vedia. Svojimi mocnými hlasmi zrušia ticho a my sa môžeme vydať na cestu domov.

Možno aj večer, keď budeme odpočívať v posteli, sa nám niekedy z otvoreného obloka dostanú do uší zvuky, ktoré sme doteraz nepoznali. A my už budeme vedieť, že sa k nám priblížilo ticho z neďalekého rybníka.