Mestečko stredného Spiša leží na severovýchode Slovenska, na okraji Hornádskej kotliny. Obkolesené je Levočskými vrchmi a Spišsko-gemerským rudohorím s riekou Hornád a potokom Brusník.

Prvá zachovalá správa o meste je z roku 1268. V nej sa spomína ako "Villa Nova". V 14. storočí mesto získalo jednu z najvýznamnejších hospodárskych výsad, ťažiť a kutať rudy. Neskôr sa mesto stalo jedným z 13. spišských miest zálohovaných kráľom Žigmundom Luxemburským Poľsku.

Od roku 1778 až do roku 1876 bola Spišská Nová Ves administratívnym centrom a získala aj postavenie banského mesta. Vzniklo tu veľa baní na meď, striebro, železo,  huty a hámre. Neskôr bolo baníctvo potlačené konkurenciou susedných obcí. Dodnes je však známa ťažbou sadrovca.

Spišská Nová Ves je známa zvonolejárstvom z dielne majstra Konráda Gaala. V minulosti tu bola mestská papiereň, závod na spracovanie kameniny, antimónu a skalice modrej. Fungovala tu olejáreň, mechanická tkáčovňa a valcový mlyn.

Vďaka Košicko-bohumínskej železnici sa rozvoj priemyslu posunul o krok vpred. Nachádza sa tu hlavný železničný uzol a železničné dielne.

Dnes je mesto hospodárskym, priemyselným a administratívnym centrom stredného Spiša. Nájdeme tu množstvo závodov spotrebného a potravinárskeho priemyslu.