Mestá Slovenska

Okresné mesto Banská Štiavnica leží v Štiavnických vrchoch a známe je svojou bohatou baníckou minulosťou.  Kovy sa tu dolovali už v roku 1075. Rudné žily tu vychádzali až na povrch, preto sa tu ľahko dolovalo. V minulosti tu boli dve osady - Baňa na Glanzenbergu (vrch) a Štiavnica pod vrchom Glanzenberg.

V baniach sa zlato a  striebro začalo ťažiť až po príchode Nemcov na toto územie. V tom čase sa tu ťažilo až 5 tisíc kilogramov striebra ročne. Neskôr sa s ťažbou pomaly prestalo, lebo bane zalievala voda. Nastal problém s jej odčerpávaním.

V čase tureckých hrozieb sa mesto premenilo na pevnosť. Začali sa používať modernejšie techniky dolovania. V roku 1627 tu bol prvý raz použitý pušný prach na rozpojenie hornín v bani. V 18. storočí sa začal budovať vodohospodársky systém a skonštruoval sa vodostĺpcový stroj na poháňanie čerpacích a hutných zariadení. Na čerpanie vody z baní bol neskôr použitý parný stroj.

V súvislosti s banským priemyslom sa tu rozvíjalo aj banské školstvo. Vznikla tu banská akadémia, prvá vysoká škola tohto druhu v Európe. Neskôr k nej pribudla aj Lesnícka akadémia.

Banská Štiavnica bola v roku 1782 tretím najväčším mestom Uhorska (po Bratislave a Debrecíne) a teda druhým na Slovensku.

V súčasnosti je banskoštiavnický priemysel zastúpený textilnou výrobou, drevospracujúcim a elektrotechnickým podnikom.

Mesto je zapísané do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Historické jadro je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Najkrajšou národnou kultúrnou pamiatkou je Starý zámok a pevnosť Nový zámok. Za  pozornosť stojí aj súbor 11 objektov Banskeja Lesníckej akadémie. Z technických pamiatok je zaujímavá šachta Ondrej s hĺbkou 433 metrov a Banícke múzeum v prírode, ktoré sa buduje.

Príťažlivou sa javí aj botanická záhrada v komplexe Lesníckej akadémie so vzácnymi sekvojami mamutími a  tujami riasenými.

Fotografie s láskavým dovolením Mgr. Nadeždy Vavrovej.