Čaute, decká,
ani sme sa nenazdali a prvý aj druhý školský mesiac je za nami. Ešte pár dní a sú tu Vianoce. A opäť sa začne behanie po obchodoch a nakupovanie darčekov.
Niektorí, zručnejší, už teraz vyrábajú darčeky, až sa im z kečky parí. Určite je jednoduchšie zabehnúť do obchodu a niečo kúpiť, ale vlastnoručne vyrobený darček je iný. Dávame ho tým, na ktorých nám zvlášť záleží. A tých je určite dosť.
Spomeňte si ... Kto vám ochotne požičal kružidlo či trojuholník? Kto sa na výlete zastavil a počkal na vás, aj keď všetci už dávno zmizli z dohľadu? Kto zostal s vami po vyučku v šatni a pátral po zatúlaných teniskách? Možno si spomenieš aj na toho, kto ti ochotne vysvetlil matiku, pomohol so slohom, nakreslil psa na výtvarnej, podelil sa s tebou so svojou desiatou. A hádam si spomenieš i na toho, komu môžeš porozprávať o svojom trápení s bratom či sestrou, s kým máte spoločné obľúbené kapely a spevákov, sledujete rovnaké televízne programy, hráte tie isté počítačové hry, ....
Áno, hovorím o kamarátoch. Bez nich by bol celý náš svet nanič. Asi by sme všetci boli veľmi smutní, opustení. Len vďaka kamarátom je každý deň iný, tešíme sa na futbal či bicykel, alebo len tak na prechádzku v parku, či stretnutie na lavičke.
Mať kamaráta je krásne. Moja babička mi vždy vravievala: „Priateľstvo je ako zlatá niť – ľahko sa môže roztrhnúť. Zaviazať sa síce dá, ale uzlík zostane.“ Nerozumela som tomu dobre, ale teraz už viem. Chcela ma upozorniť, že kamaráta nesmiem nikdy sklamať, lebo kamarát si to nezaslúži. Aj keď mi zradu odpustí, už nikdy sa nebude môcť na mňa stopercentne spoľahnúť.
Prajem vám, aby vaše priateľstvá vydržali dlho, aby ste si našli kopec ďalších priateľov, ale na tých starých, osvedčených, aby ste nikdy nezabudli. |