Ideme do prírody

O dinosauroch

Vláda dinosaurov na Zemi začala asi pred 220 miliónmi rokov a skončila sa pred 65 miliónmi rokov, keď záhadne vyhynuli.

Niektorí vedci si myslia, že príčinou vymretia dinosaurov bol pád obrovského meteoritu v oblasti Mexika a obrovské sopečné výbuchy v Indii, ktoré sa udiali v približne v rovnakom čase.

Slovo dinosaurus znamená „strašný jašter“.
A niektoré veru aj strašné boli.
Aj keď tie najväčšie neboli až také nebezpečné.

Aj keď niektoré dosahovali veľmi veľké rozmery a hmotnosť až 130 ton, poznáme aj celkom malé formy dinosaurov, nie väčšie ako kura.

Ale ani najväčšie dinosaury však nedosiahli hmotnosť dnes žijúcej veľryby vráskavca obrovského, ktorého jedna ulovená samica dlhá 33 m mala hmotnosť až 150 ton.

Dinosaury mali rovné nohy, ktoré im vyrastali kolmo nadol ako u dnešných cicavcov a vtákov. Takáto stavba tela uniesla veľkú hmotnosť a umožňovala im rýchlo bežať.
Niektoré behali na dvoch nohách, iné na štyroch.
Dravce boli rýchle, bylinožravce pomalé, ťažkopádne.
Bylinožravce mali mohutné telo, dlhý chvost a dlhý krk.

Medzi ďalšie znaky dinosaurov patria napríklad zuby, ktoré sa im vymieňali po celý život.
Mali šupinatú kožu a kládli vajíčka.

Mnohí si predstavujú dinosaury ako obrovské tvory, ktoré hravo dočiahli až na vrcholky stromov. Žili však aj maličké druhy, ktoré by nám nesiahali ani po kolená.
Najväčšie zvieratá, aké kedy kráčali po povrchu Zeme, boli bylinožravé dinosaury.
Najväčší, o ktorom už dnes dosť veľa vieme, bol Brachiosaurus. Nedávno sa našli kosti, patriace asi ešte väčším dinosaurom ako bol Brachiosaurus. Nazvali ich Supersaurus a Ultrasaurus. Živý Ultrasaurus mohol dosahovať hmotnosť dvadsiatich veľkých slonov.

Protikladom týchto celkom mierumilovných obrov boli malé. Išlo o pohyblivé mäsožravce, pričom niektoré z nich nevážili viac ako mačka. Bránili sa chvostom.

Chvost bol veľmi účinným prostriedkom obrany aj pre mnohé bylinožravé dinosaury.
Niektoré dinosaury mali dlhé a tenké chvosty, ktoré používali ako bič. Ak nehľadíme na ich odstrašujúcu veľkosť, bol to hlavný spôsob obrany živočícha.
Obrnené dinosaury mali na konci chvosta zhrubnuté kostné „kyje“ a okrem toho ich od hlavy až po päty chránil pancier.

Väčšinu dinosaurov poznáme zo skamenených kostí, našli sa aj skamenené vajcia, stopy chodidiel či trus. Jednotlivé kosti i celé kostry dinosaurov sa našli na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy.

Vedci skúmajúci dinosaury sa dnes v podstate jednohlasne zhodujú, že všetky dinosaury žili aktívnym životom.
Mnohé bylinožravce dokázateľne putovali v stádach, poniektoré takto prešli tisíce kilometrov.
Čriedy niektorých putujúcich dinosaurov pritom dosahovali počty v hodnote niekoľko tisíc kusov.

Dravé dinosaury žili v menších skupinách alebo osamote.
Skutočne veľké dravce (10 a viac metrov dlhé) osamote, stredne veľké pri prenasledovaní bylinožravcov vytvárali väčšie skupiny.

Doposiaľ neboli na Slovensku nájdené žiadne skameneliny dinosaurov (na rozdiel od všetkých susedných krajín).
Slovensko bolo totiž väčšinu druhohôr zaliate morom. Vo Vysokých Tatrách však boli nájdené skamenené stopy veľkého dravého dinosaura (podľa stôp asi 4 metre dlhého).

http://sk.wikipedia.org/wiki/Dinosaurus
http://www.dinosaury.estranky.cz/
http://referaty.atlas.sk/prirodne_vedy/biologia_a_geologia/23947/
http://cs.wikipedia.org/wiki/Brachiosaurus
http://www.dinosaurus.estranky.cz/clanky/prijimanie-potravy/cim-sa-zivili-dinosaury_

Tyrannosaurus rex
Brachiosaurus
Pteranodon
Triceratops
Styracosaurus
Pachycephalosaurus