Čaute, decká,

aj na vás z každého kúta kýva jar? Veru, slniečko zvedavo nakúka, či je tu u nás na Zemi všetko ako má byť.

Čo vám ako prvé zíde na um pri slove jar? Väčšina z vás zrejme odpovie – kvietky.

Ako prvá sa spod snehovej prikrývky prederie krehká snežienka. Aj napriek tomu, že ju v zajatí snehu takmer nevidieť, poteší každého. Svoje strapaté hlávky vysoko dvíhajú aj púpavy. Krásnou žltou farbou s nimi súperia blyskáče, ktoré sa vystatujú svojou podobou so slniečkom. Fialka upúta svojou vôňou. Aj keď sa ukrýva v tráve, nájdu ju ľudia i včielky.

Ozaj, nezdá sa vám, že práve kvôli včielkam sú kvietky také vyparádené? Včielky sa tešia, že si po dlhej zime môžu vystrieť krielka a zaletieť na hostinku i na klebety na lúčku, do korún stromov, ale i do záhrady.

Niektoré kvietky používajú ľudia i na to, aby vystihli ľudské vlastnosti - niekto je pyšný ako tulipán, iný skromný ako fialka, tamten strapatý ako púpava, ďalší odvážny ako snežienka.

Rozkvitnutá čerešňa pripomína nevestu v jemnom čipkovanom závoji, pagaštan svojimi lampášmi súperí s rozsvietenými lampami.

Ale to, čo sa podarilo narcisu, je ojedinelé. Narcisy v polovici apríla zaplavia mestá i dediny. Doslova vykvitnú na tých najneočakávanejších miestach – kabátoch, vetrovkách, svetroch, baretkách, aktovkách i mobiloch, ruksakoch aj kabelkách, svietia za oknami autobusov i áut, električiek i na obaloch knižiek.

Narcis sa stal symbolom. Symbolom ľudskej dobroty, spolupatričnosti.
Ale i nádeje, že raz človek určite vyhrá svoj boj s rakovinou. Nech teda Deň narcisov sa pre každého z nás stane i Dňom nádeje. Nech je narcisov stále viac, nech je čoraz viac dobrých ľudí , ktorí nie sú ľahostajní voči utrpeniu druhých.