Mamička, najkrajšie to slovo,
Daj, Bože, aby navždy bolo!
Keď z úst syna znie,
je ako krásne vyznanie.
Keď ho dcéra vysloví,
oko slza zaplaví.
V kolíske plače nevyslovené,
v náručí tíško, krásne drieme.
Otvorí svoje tmavé oči,
tu iskierka z nich povyskočí.
Mamička, najkrajšie to slovo,
Daj, Bože, aby navždy bolo.
Len dúha spojí tie dva svety,
zasadí v duši živé kvety.
A celá lúka z nich raz bude.
Slovíčko mama letí mi z hrude.
Mamička, najkrajšie to slovo,
Daj, Bože, aby navždy bolo!
Slavenka |
|