 internetový časopis pre deti |
 |
 |
Ideme do prírody |
|
Bobor – majster tesár
Bobry patria medzi najlepších prírodných architektov a stavbárov. Bobor je naozaj majster v práci s drevom.
Jeden bobor približne za pol hodinu „zotne“ strom o priemere 12cm. Počas jednej zimy môže celá bobria rodina „zrezať“ niekoľko 100 stromov.
V súčasnosti žijú dva druhy bobrov – bobor európsky a bobor kanadský.
Bobor je druhý najväčší hlodavec na svete so silným chvostom v tvare vesla. Váži až 30kg a má 120 cm dlhé telo. Bobry žijú v blízkosti riek a jazier v lesnatých oblastiach. Majú neuveriteľne mocné predné zuby, ktorými vedia ohlodať kmeň urasteného stromu tak, že sa nakoniec zrúti.
Bobry majú dobre organizovaný sociálny systém. Žijú a pracujú v malých rodinných skupinách.
Na vodných tokoch si budujú hrádze z konárov stromov, ktoré kladú na základy z blata a kameňov. Na stavbe hrádze pracujú celé rodiny. Hrádze bývajú dlhé 5 až 30 metrov. Ale nájdu sa aj 300-metrové. Svoje stavby pravidelne udržiavajú. Niektoré majú aj 100 rokov.
V jazierku za hrádzou si budujú bobry obydlie. Bobrí vodný hrad je dôkladná pevnosť, ktorá chráni rodinu pred šelmami a dravcami. Tvoria ju ostrovčeky z blata a konárov. Vchádza sa do nich podvodnými tunelmi. Býva tam tak teplo, že v zime možno pozorovať, ako z vetracieho otvoru stúpa para.
http://www.obecplaveckystvrtok.sk/a/app/index.php/o-obci/52-ine/117-prirodna-rezervacia-bezedne
Hniezda – stavebné diela
Väčšina vtákov si na kladenie vajec buduje hniezdo. Zvyčajne býva hniezdo v tvare košíčka. Najčastejšie využívaným materiálom na stavbu hniezd sú rôzne časti rastlín – vetvičky, korienky, kôra.
Bocian sa každoročne vracia do svojho hniezda, ktoré je také veľké, že v jeho spodnej časti môže hniezdiť napríklad vrabec. Možno ste si všimli, že na niektorých miestach pripravujú pre bociany špeciálne plošiny, aby si bociany na nich postavili hniezdo.
Holuby si stavajú jednoduché strešné hniezda z vetvičiek, ktoré ledva dostačujú na nakladenie vajec.
Drozdy a iné spevavce stavajú miskovité hniezda z vetvičiek trávy, chlpov vo vidliciach konárov, ktoré hniezdo čiastočne podopierajú. Hniezdo drozda spevavého je veľmi odolné. Postavené je z trávy a vetvičiek a vnútro je vydláždené zmesou ílu a slín, a vytvára tak pre mláďatá bezpečné obydlie.
Oveľa zložitejšie a hlbšie sú hniezda vtákov žijúcich v tŕstí. Hniezda trsteniarikov sú utkané okolo rovnobežne stojacich stebiel trstiny. Hýbu sa s pohybom trstiny a zostanú tak aj v silnom vetre neporušené.
Kolibríky používajú lišajníky, ázijský trsteniarik si na strome vyberie dva listy, zošije ich okraje a vnútri spraví hniezdo.
Ale niektorí vtáci využívajú i ďalšie materiály, prírodné alebo vytvorené človekom. Bežne by sme v hniezdach našli vlnu, perie, pavučiny. Z blata si hniezda stavajú napríklad lastovičky. V hniezdach môžeme nájsť tiež handry, papier i igelit.
Ľudia sa svojím domom a bytom radi pochvália, V prírode to zvyčajne býva inak. Mnohí vtáci hniezdo výborne maskujú lístím, alebo hniezda ukrývajú v dutinách či norách.
Vtáky pletiarky žijúce v Afrike a Ázii, sú veľmi spoločenské. Svorne vijú mohutné hniezda zo suchej trávy, ktoré visia zo stromov. Vnútri sú hniezda rozdelené na množstvo malých komôrok. Každá z nich slúži jednému páriku vtákov a má vlastný vchod.
http://blogs.discovermagazine.com/notrocketscience/2010/01/10/south-african-wildlife-weaver-birds/
Veľa vtákov hniezdi v dutinách stromov a mnohí vtáci, ako napríklad ďatle a žlny si vysekávajú v kmeni vlastné hniezdne tunely.
Lysky kráľovské zo Strednej a Južnej Ameriky si budujú hniezda na umelých ostrovčekoch z nanosených kameňov. Niektoré bývajú aj meter vysoké.
Plameniaky hniezdia na jazerách. V plytkej vode si z blata budujú hniezda, ktoré vyzerajú ako hrady trčiace z vody. Navrchu je priehlbina, do ktorej znášajú jedno vajce.
Dážďovník lesný znáša jediné vajce do hniezda malého ako kalíštek.
K najšikovnejším staviteľom zo živočíšnej ríše patria snovače. Zobákom a pazúrikmi upletú okolo vetvy prstenec z trávy. Naň zavesia hniezdnu komôrku a pristavia striešku. Vstupný otvor je na spodnej strane.
Rybárik si hniezdu noru hĺbi v strmých brehoch riečok alebo jazier, kde loví.
Brehule a vlhy si vyhrabávajú dlhé tunely do zeme na brehoch riek.
Veľmi zvláštne sú spôsoby hniezdenia zobákorožcov, ktorí vchod do hniezda uzavrú a nechajú len malý otvor, ktorým samček zásobuje samičku potravou po celú dobu sedenia na vajíčkach. Samička zostáva vo svojom hniezde tak dlho, pokiaľ mláďatá nevyrastú.
Najmenšie hniezda miskovitého tvaru, ktoré majú priemer 4-5 cm a sú spletené z rastlinných vlákien, majú kolibríky.
Niektoré potápky si udržujú odstup od dravcov, ktorí môžu napadnúť ich mláďatá tak, že stavajú plávajúce hniezda. Ak je samička vyplašená, prikryje vajíčka trávou a odtiahne ho do bezpečia.
Nielen vtáky si stavajú hniezda. Svoje hniezdo si v korunách stromov buduje aj orangutan. Keďže počas dňa sa orangutany presunú na iné miesto, musia si každý deň postaviť nové hniezdo.
http://animals.nationalgeographic.com/animals/printable/orangutan.html
Najväčšie hniezda si stavajú austrálske tabony holubie. Navŕšia hŕbu zeminy, v priemere širokú až 10 metrov, v ktorej sú komôrky pre vajcia vystlané rozkladajúcimi sa rastlinami. Energia unikajúca pri hnití udržiava vajcia v teple.
http://www.littledesertlodge.com.au/?id=malleyfowl
Mravce
Mravce patria k najrozšírenejším živočíchom na Zemi.
Niektoré podzemné mraveniská sú veľmi rozsiahle a zložité. Napríklad u mravcov atta v Severnej Amerike sú pod zemou v hĺbke až 6 metrov a dosahujú priemer až 15 metrov.
Sú mraveniská, v ktorých je len 12 mravcov, v iných žije až milión jedincov.
V určitej ročnej dobe sa rodia samčekovia a nové kráľovné. Okrídlené dospelé mravce sa zhromažďujú v mravenisku, ktoré pri vhodnej príležitosti opustia ako roj. Kráľovná vyhľadá vhodné miesto pre mravenisko. Odhodí krídla a uhniezdi sa v zemi alebo v spráchnivenom strome a v úkryte strávi niekoľko mesiacov až do nakladenia vajec. Tu sa stará o prvé larvy. Prvé vyliahnuté robotnice preberajú starostlivosť o larvy a začínajú so stavbou mraveniska.
Niektoré mravce používajú svoje hryzadlá ako lopaty, pomocou ktorých vyberajú pôdu. Stavba hniezda odráža spôsob výživy jeho obyvateľov.
Lesné mravce si z rôznych rastlinných častí budujú svoje mraveniská. Hovorí sa, že ak sú mraveniská veľké, bude tuhá zima.
Mraveniská priťahujú aj nevítaných návštevníkov. Niektoré druhy chrobákov obývajú menej často využívané chodby mraveniska a živia sa osamotenými alebo chorými mravcami.
Húsenice niektorých modráčikov preniknú do mraveniska a uvoľňujú rovnako ako vošky sekrét obsahujúci cukor, ktorý konzumujú. Mravce potom tolerujú, že húsenice zožerú nejaké larvy a vajíčka. Hneď, ako sa húsenice zmenia na motýľa, musia čo najskôr opustiť mravenisko.
Ale nie všetky mravce žijúce vo voľnej prírode si stavajú mravenisko. Africké mravce sťahovavé si ich nestavajú. Ustavične sú na pochode. Veľké skupiny týchto mravcov rozsekajú všetko, na čo naďabia, dokonca aj väčšie živočíchy. Unesú až 50-krát toľko, koľko vážia.
Otrokárske mravce pustošia mraveniská iných mravcov, kradnú im vajíčka. Mladé mravce potom využívajú ako otrokov.
http://wiezik.blog.sme.sk/c/179987/Myrmekofilia-nie-je-uchylka.html
Termity
Kolónie termitov žijú v termitiskách. Termitiská ohromujú ľudí nielen svojou veľkosťou. Keby sme si my stavali takéto domy, boli by vysoké aj 1km. Termitiská sú hotové mestá. Je tam množstvo tunelov, komôrok, vrátane „záhradky“ na pestovanie húb. 
V stenách majú prieduchy, ktoré zabezpečujú klimatizáciu. Teplý vzduch stúpa hore, odovzdá svoje teplo a opäť vanie dole.
Africké termity stavajú z blata a slín stavby vyššie ako 12 metrov, ktoré obýva aj 5 miliónov termitov.
Väčšina druhov termitov používa ako stavebný materiál hrudky pôdy, úlomky dreva alebo hrudky trusu. So slinami zmiešajú materiál, vznikne hmota, ktorá stvrdne na pevnú hmotu.
Včely
Typickým znakom včelích a osích hniezd všetkých druhov sú šesťuholníkové bunky. V tomto stavebnom útvare sa vyvíjajú larvy, do nich kladú kráľovné vajíčka. Včely medonosné z buniek vytvárajú plásty, visiace tesne vedľa seba. Časť buniek slúži na chov mladých včiel, iné na ukladanie medu a peľu. Stavba z buniek je taká pevná, že 40g vosku udrží až 2kg medu.
Vosk vylučujú zo spodnej strany zadočku. Prednými nohami včela vosk miesi so slinami. Okrem vosku používajú včely špeciálny lepiaci materiál – propolis, ktorý má tiež dezinfekčné účinky.
Niektoré včely a osy si budujú hniezda pod zemou, vo vyhĺbených dutinách alebo opustených dierach po myšiach alebo hrabošoch.
Spoločenská osa stavia odolné papierové úle. Drevo zoškriabané z konárov zmieša so slinami a vznikne tak papierová hmota, z ktorej stavia plásty i celý úľ. Niektoré druhy ôs si budujú mohutné papierové hniezda veľkosti futbalovej lopty, rozčlenené až do 15 000 priehradiek.
Väčšina včiel i ôs je samotárska. U týchto druhov stavia hniezdo iba samička. Do svojich komôrok ukladajú zásoby medu a peľu.
Hrozivé zabezpečenie potravy pre novú larvu má osa kutavka. Vrhne sa na húsenicu, chytí ju nohami a vstrekne do nej jed, ktorý húsenicu ochromí. Húsenicu odnesie do podzemného hniezda, kde do tela húsenice kladie vajíčko. Starostlivo uzatvorí vchod do hniezda kamienkom, okolo rozloží ďalšie kamienky, aby vchod zamaskovala. V ochromenej húsenici sa potom vyvíja larva.
http://www.gymta.cz/kabinety/kab_biologie/videoatlas/hmyz/blanokridli.html
Lišajníky
Lišajníky sú zástupcovia rastlinnej ríše, ktorým sa darí vo všetkých prostrediach - od dažďových pralesov k najsuchším púštiam. Rastú na skalách, stromoch, na holej pôde, na náhrobných kameňoch, na budovách a na krovkách chrobákov.
Darí sa im často tam, kde iné rastliny nevydržia. Pomáhajú rozrušovať skaly a vytvárať priehlbinky jemnej zeme, kde sa môžu uchytiť semená iných rastlín.
Vodný pavúk alebo pavúk pod vodník
Vodný pavúk žije v rybníkoch a stojatých vodách mierneho pásma Európy a Ázie. Hoci sa fyzicky nelíši od mnohých suchozemských druhov pavúkov, väčšinu života strávi pod vodou. Tu si medzi koreňmi alebo steblami vodných rastlín buduje ukotvenú hodvábnu striešku. Keď je strieška hotová, pavúk sa niekoľkokrát vynorí a vráti sa s bublinou vzduchu, ktorú ma zachytenú medzi zadnými nohami a bruškom. Bublinu vypustí pod strieškou, ktorá sa vyduje nahor a vytvorí dokonalý potápačský zvon naplnený vzduchom. Tam potom pavúk vyčkáva na svoju korisť pohybujúcu sa okolo. Z času na čas sa vynorí, aby doplnil zásobu vzduchu.
http://www.sazp.sk/bisel/galerie/arachnida_acarina.htm
Popínavé rastliny
Niektoré rastliny nemajú spevnené telo, stonku, a tak nedokážu pevne vzpriamene stáť. Podliehajú zemskej príťažlivosti a len sa plazia po zemi. Iné sa šplhajú na stromy, steny domov, mreže. Darí sa im len vtedy, ak sa bezpečne dokážu prichytiť a vyrásť do takej výšky, kde už nie sú v tieni.
A ako si napríklad liany nájdu svoju oporu, svoj dom? Konček väčšiny lián je veľmi aktívny. Otáčavým pohybom neustále „pátra“ okolo, a tak mu žiadna príležitosť na uchytenie sa v blízkosti neunikne.
V oblastiach teplého podnebia sú stromy hostiteľmi rastlín, ktoré rastú prichytené na kmeňoch, alebo sedia na konároch. Patria k nim niektoré druhy orchideí, bromélií, kaktusov, machov, rias... Majú spoločný znak – nemajú svoje korene v zemi.
Sú to prisedavé rastliny, ktoré vyzerajú akoby rástli vo vzduchu a získavajú vodu hlavne z vlhkého vzduchu. Nie sú to parazity, neodoberajú svojmu hostiteľovi žiadne látky. Ak mu niekedy uškodia, tak tým, že svojou hmotnosťou alebo veľkosťou spôsobia ulomenie konára. Väčšinou ich nájdeme vo výškach, kde majú bližšie k svetlu.