Čaute, decká,

polročné vysvedčenie sme prežili, a tak sa už môžeme tešiť na príjemné veci, ktoré sa každý rok opakujú. Neviete, o čom hovorím? Len trošku popremýšľajte! Každý rok sa predsa v každej škole koná KARNEVAL. Nemám pravdu?

Fašiangy, najveselšia časť roku, sú tu. A k fašiangom patrí aj karneval.

Viete, kde vznikol? Najslávnejší karneval sa zrodil v Brazílii.

Spoločným znakom všetkých fašiangových zábav boli masky - buď len škrabošky zakrývajúce tvár (v minulosti nazývané larvy, naličnice) alebo masky - premena celej postavy.

Aj u našich slovanských predkov by sme stretli masky. Mali čarovnú moc. Najdôležitejšou maskou bol turoň – býk (symbol sily). Hlavu tura (zhotovenú z kožušiny) s pohyblivou papuľou niesol na tyči mládenec zakrytý vrecom. Spolu s turoňom šiel poľovník, ktorý ho zastrelil, a mäsiar, ktorý turoňovi zvalenému na hnojisku vyrezal sadlo, v skutočnosti kus hnoja. Kontaktom s turoňom získal hnoj silu a jeho vyvezením na pole sa zabezpečila dobrá úroda. Slameník – muž zamotaný do slamy (slama symbolizuje obilie, hojnosť), mal zabezpečiť bohatú úrodu. Okrem nich sa v sprievode objavoval aj žobrák, stará baba s deckom, polochlap-položena, kominár, Turek.

Zamaskovaná mládež obchádzala všetky domy v dedine, vykrútili domácich, zavinšovali im a dostali odmenu – najčastejšie vajíčka, slaninu, klobásu. Všetci sa potom stretli na večernej tancovačke. Tam sa spoločne zjedli aj všetky odmeny – hostili sa praženicou.

Na karneval som sa tešila už ako dieťa. Najčastejšie sme sa obliekali za rozprávkové bytosti. Na rozdiel od dnešných detí, sme si masky zhotovovali doma s mamami.

Na karneval sa však tešili aj dospelí. U nás sa karneval volal maškarný bál. Každý si vymýšľal masku sám, v tajnosti. Nikto nechcel, aby ho na maškarnom spoznali. Dôležité bolo, aby sme sa správali tak, ako to kázala naša maska. Žobráci žobrali, kuchári núkali svoje dobroty, baletky tancovali na špičkách, cigánky veštili z ruky i karát, zlodeji okrádali tanečníkov, ...

O polnoci sa vyhlasovali najlepšie masky. Nie najkrajšie. Tie si na pódiu pred všetkými museli zložiť masku z tváre. Často sa ale stalo, že masky, ktoré mali byť odmenené, tam už neboli, lebo sa nechceli prezradiť. Ešte dlho sa hádalo, kto to mohol byť, ten tajomný neznámy. Nakoniec sa všetci zhodli na tom, že to bol akýsi cudzinec, ktorý sa k nám prišiel vyšantiť. (Ale nie vždy to bola pravda!) A to nás na maškarnom najviac bavilo.

Tak, hor sa, chystať a vymýšľať vlastné originálne masky, fašiangy sú už tu!