Ideme do prírody

Vzťahy v prírode

Viete, kto je Nemo?
Nepochybujem o tom, že by ste mi hneď vedeli povedať, že je to malá rybka, ktorú v rozprávke Hľadá sa Nemo hľadal jej otec.
A pamätáte sa, kde Nemo so svojim ocom žil?
Žili v sasanke. A v sasanke veru nevie žiť hocijaká ryba. Sasanky na prvý pohľad vyzerajú ako prívetivé rastliny, ale v skutočnosti sú to živočíchy. Dokonca dravé živočíchy, ktoré svojimi pŕhľavými chápadlami chytajú drobné rybky a inú korisť.
A ako je možné, že tieto pŕhľavé chápadlá neublížia klaunom? Tak sa druh rybky žijúci v sasanke volá. Povrch klaunov je pokrytý slizom a ten ich chráni pred popŕhlením.
Klaun si hľadá úkryt pred nepriateľom v sasanke a za odmenu jej odstraňuje odumreté chápadlá a rôzny odpad.
Sasanka aj klaun majú zo vzájomného spolunažívania úžitok. Takýto vzťah voláme tiež symbióza. Slovo pochádza z gréckeho jazyka a znamená „žiť spolu“.

Takto výhodne si spolunažívajú napríklad hríby so stromami. Hríby pomáhajú svojimi korienkami prijímať stromom vodu. To, s ktorým stromom si huby dobre nažívajú, zistíte aj z ich mena: hríb dubový s dubom, hríb osikový s osikou, masliak smrekový so smrekom, kozák brezový s brezou.

Zaujímavým príkladom spolunažívania sú zebry a pakone. Pokojne by mohli ich stáda žiť osobitne. To, že ich často vídať spolu, má však pre nich výhodu. Zebry totiž lepšie vidia a pakone majú vynikajúci sluch a čuch. No skoro ako v rozprávke dlhý, široký a bystrozraký

Viete, čo majú spoločné mravce a vošky? Mravce majú veľmi radi sladkú tekutinu, ktorú vylučujú vošky. Tak ako my ľudia dojíme kravy, mravce hladia po zadku vošky a získavajú tak sladký nektár.
Niektoré mravce dokonca okolo vošiek stavajú ohrady z blata a v prípade nebezpečenstva ich prenesú. Na jar sa vošky vyliahnu a mravce ich prenesú, aby sa mohli pásť.

Prečo sa vtáky vozia na chrbtoch veľkých zvierat ako byvoly a nosorožce? Žeby boli lenivé a nechcelo sa im lietať?
Možno ste to videli v prírodopisnom filme o Afrike. Tam veľmi často vidieť, ako sa na chrbte nosorožca vozia rôzne vtáky. Niektoré z nich, ako napríklad volavky, sa živia hmyzom, ktorý nosorožec vyplaší.
Kľuvače lezú po tele byvolov a vyzobávajú im z kože kliešte a iné parazity. Niektoré sa dokonca odvážia i do uší a nozdier. Čo samozrejme byvola veľmi neteší

Ale v prírode sa stretneme nielen s tým, že si rastliny a živočíchy navzájom pomáhajú.
Poznáte slovo parazit alebo príživník? Iste ste ho už počuli. Parazit odoberá živiny druhému vo vzťahu a zoslabuje ho. Ukážkový príklad sú vírusy a baktérie, ktoré spôsobujú ochorenia rastlín, živočíchov a človeka.
Príkladom rastliny, ktorá žije paraziticky na inej rastline, je kukučina. Rastie prichytená o stonku napríklad ďateliny a odoberá jej živiny.
Ešte môžeme spomenúť ďalší príklad parazita – kliešte.