Mestá Slovenska

Brezová pod Bradlom

V Trenčianskom kraji, v okrese Myjava, leží mesto Brezová pod Bradlom. Obklopujú ho Malé Karpaty a preteká ním Brezovský potok, ktorý sa vlieva do pohraničnej rieky Morava. Do Bratislavy je to z mesta 80 kilometrov.

Prvá písomná zmienka je z roku 1268 a je z listiny od uhorského kráľa Belu IV. Riadnou dedinou čachtického panstva sa Brezová stala až v 16. storočí. Na jej čele stal richtár a mali aj vlastnú pečať. Tým bola povýšená na mestečko s jarmočným právom. Mesto odolalo nájazdom Turkov, protihasburskému povstaniu i násilnej rekatolizácii. Tieto ťažké obdobia urobili z Brezovanov silných ľudí s obrovským vzťahom k svojmu kraju. Odolali aj maďarizácii a zachovali si svoje zvyky a jazyk. Štúrovská generácia tu vyhlásila "Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianskej".

Cechy začali v meste vznikať až v 18. storočí. Medzi najväčšie patrili garbiarsky, ševcovský, mäsiarsky, súkennícky a čižmársky.

V čase spoločného štátu Čechov a Slovákov sa tu rozvíjal hlavne kultúrny a spoločenský život. Vznikla tu prvá meštianska škola na Slovensku s vyučovacím jazykom slovenským, postavili tu národný dom Štefánikov a aj mohylu M. R. Štefánika na Bradle nad mestom. Druhá svetová voja a SNP znamenali pre Brezovú úbytok obyvateľov, ale aj tak to mesto vydržalo a postavilo sa na vlastné nohy.

Mestu pomohol vznik kovospracujúceho podniku, ktorý vyrábal kovové tkaniny, pružiny a stroje. V tom čase sa postavila nová škola, strojárske učilište, byty, škôlky a zdravotnícke zariadenie.

V roku 1966 dostala Brezová pod Bradlom štatút mesta.