Ideme do prírody

Zvieratá v meste

Mestá sú dnes oveľa väčšie ako kedysi a žije v nich oveľa viac ľudí. Staviame si zložité a rozsiahle domy, ktoré môžu byť domovom neobyčajne veľkého množstva typov živočíchov.

Mnohé z nich sú neškodné, no niektoré nám spôsobujú problémy alebo sú nepríjemné. Domové živočíchy sú väčšinou malé a aktívne najmä v noci, takže sa s týmito našimi návštevníkmi pomerne málo stretávame.

To, čo by mohlo v porovnaní s tichou prírodou živočíchom vadiť, je hluk, rušenie ich pokoja. Ale v meste nájdu živočíchy tiež veľa možností na ukrytie sa a odchovanie potomstva – pod strechou, na okenných rímsach, pod zemou v kanáloch.

Mesto je ideálne najmä pre druhy, ktoré žijú v miestach, kde je cez deň rušno, alebo sa živia zo zásob alebo zvyškov ľudskej potravy.

Teplo unikajúce z budov v zimnom období má ďalšie výhody.

Možno to neviete, ale mestá sú pre mnohé živočíchy bezpečnejšie ako príroda. Okrem psov a mačiek tu nemajú takmer žiadnych nepriateľov, ktorí by ich ohrozovali v prírode.

Niektoré živočíchy sa životu v mestách vôbec neprispôsobili, iné sú tu len príležitostne a iné sú doma rovnako v meste i v prírode. Medzi živočíchy, ktoré sa mestám úplne prispôsobili partia holuby a vrabce. Holuby vedia prežiť aj v najrušnejších centrách miest.

Ďalšími operencami žijúcimi v meste sú vrany, čajky, kavky, bociany.

Väčšina mestských živočíchov sa zdržiava v parkoch a záhradách – veverice, vačice, ježkovia. Radi sledujeme veveričky poskakujúce po konároch stromov.

V indických oblastiach by sme takto v meste mohli spozorovať malé opice.

Niektoré motýle v mestách žijú, rozmnožujú sa, iné tu len hľadajú nektár.

Líšky sú aktívne najmä v noci. Potkany žijú pod zemou a vďaka tomu ich takmer vôbec nespozorujeme.

Gekony žijúce v meste zbadáme tiež len veľmi ťažko. Pre svoj nočný lov využívajú najmä steny budov, najmä v blízkosti svetla, ktoré láka lietavý hmyz.

Šváby sú pre nás nepríjemnejšie, pretože prenášajú choroby. Medzi vážnych škodcov patria najmä v teplejších častiach sveta a domoch s ústredným vykurovaním.

V prírode sa pavúky vyskytujú najmä v jaskyniach a skalných puklinách. V meste sú im pivnice a tmavé miestnosti skvelou náhradou. Pavúky vedia prežiť dlhý čas bez potravy a neraz chytajú korisť v úplnej tme.

Pavúky sú takmer dokonale prispôsobené na život v ľudských sídlach a napriek tomu, že sú všeobecne neobľúbené, prispievajú k likvidácií hmyzu v obydliach.

Ráno sa nočné živočíchy skryjú a cez deň obmedzia svoju aktivitu.

Muchy sú najaktívnejšie cez deň, pretože sa orientujú zrakom. Vnikajú do domov, hľadajú potravu. Niektoré druhy využívajú povaly a nerušené prázdne miestnosti na svoj zimný spánok. Kŕmia sa cicaním, najčastejšie vysávajú šťavu z hnijúcich rastlín a plodov. Bzučivky sa živia rozkladajúcim mäsom. Mnohé druhy múch prenášajú nebezpečné choroby. Môžu nakaziť človeka bodnutím alebo dotykom. To sa týka najmä múch v tropických a subtropických oblastiach. Nepríjemné bzučanie, ktoré nám prezradí, že nám do izby vletela mucha, vzniká trepotaním krídel.

V pivniciach a iných suterénoch sú živočíchy menej ovplyvnené striedaním dňa a noci, menej rušené ľuďmi. Pre divé zvieratá je povala čosi ako obrovská dutina v strome a suterén je podobný jaskyni.

Niektoré živočíchy nachádzajú v meste takú istú potravu, akou sa živia vo voľnej prírode. Iným sa jedálny lístok veľmi zmenil. Ide najmä o tie, ktoré sa priživujú na odpadkoch – líšky, holuby, medvedíky čistotné.

Zožerú každý druh potravy, aj keď nevábne vyzerá a zapácha. Toto je tajomstvom ich úspechu, a preto sa im v meste tak darí. Veľmi rýchlo sa dokonca naučia otvárať plastové alebo papierové obaly, aby sa dostali k jedlu. Niektoré živočíchy požierajú naše potraviny a stavebný materiál.

Strechy a povaly budov sú ideálne miesta na život pre vtáky a netopiere. Vysoko nad zemou a nerušené ľuďmi sa tu pokojne kŕmia a starajú o mláďatá. Niektoré hniezdia na povalách, pod odkvapmi, iné na vrcholoch komínov. Strechu využívajú hlavne dážďovníky, lastovičky, belorítky. Bociany často hniezdia na budovách, ale kŕmiť sa chodia na polia.

Na povalách hniezdia napríklad aj osy a myši, občas sú ich spolubývajúcimi odpočívajúce netopiere.

Odkedy ľudia pri stavbe domov používajú drevo, stretávajú sa s drevožravými druhmi živočíchov. U nás sú to chrobáky, v teplých krajinách termity. V súčasnosti proti nim bojujeme pesticídmi, ale vývoz dreva z krajín prispieva k šíreniu škodcov za hranice. Larvy vyžierajú v dreve chodbičky. Za 5 rokov, kým dospejú, dokážu drevo rozožrať tak, že sa takmer rozpadne. Niektoré druhy napádajú aj nábytok.

Hmyz ničiaci napríklad vlnu je v niektorých krajinách veľkým škodcom.

Domáci miláčikovia

Špeciálnu skupinu zvierat v meste tvoria domáce zvieratá, zvieratá, ktoré majú ľudia v byte, v dome, vo dvore.

Na svete existuje 130 plemien domácich psov. Človek ich skrotil už veľmi dávno.

Viaceré plemená psov, o ktorých hovoríme, že sú spoločenské, boli kedysi pracovnými. Kólie boli pastierske psy, bígle (naháňače), jazvečíky (brloháre), retrievery sú poľovné psy.

Prvými domácimi mačkami boli africké mačky núbijské. Skrotili si ich v Egypte na chytanie myší asi pred 3500 rokmi a uctievali ich ako bohov.

Dnes poznáme domáce krátkosrsté a dlhosrsté mačky.

Domáce mačky sú tak ako ich diví predkovia čulé, majú ostrý zrak a pazúry.

Prespia veľa času. Ale po prebudení sú okamžite čulé a pripravené.