Ideme do prírody

Zvieracie mestá

Termitisko

Ukážkou mesta, v ktorom dokáže žiť veľmi veľké množstvo živočíchov, je termitisko, o ktorom som vám písala v októbrovom čísle Infovekáčika.

Termitiská sú hotovými mestami s množstvom komôrok, chodieb. Nájdeme tam vetracie šachty a dokonca záhradku, kde termity pestujú huby.

Tak ako v našich mestách dodržujeme isté pravidlá, aby život v nich fungoval viac-menej bez problémov, aj termity dodržujú pravidlá a majú určené svoje zamestnanie. Stavajú domov, zabezpečujú potravu, starajú sa o kráľovnú, kŕmia larvy...

Pletiarkovo

Pletiarky si stavajú zložité hniezda z trávy. Hniezdo stavia vždy samček. Jednotlivé hniezda sú tesne vedľa seba pod jednou spoločnou strechou. Niekedy je spolu až 30 hniezd. Každé hniezdo má svoj vlastný vchod. Je to taký visiaci bytový dom.

Mestá pod zemou

Rozľahlé podzemné mestá buduje svišť prériový. Svište budujú podzemné nory v rodinných skupinách. Oblasti, v ktorých je veľa rodín, nazývame mestá.

Okolo vchodov do nôr stavajú svište kopce z hliny, aby tým zabránili vnikaniu vody do nory a jej zaplaveniu.

Svište sa živia sa trávou. Trávu okolo nory nenechávajú vysoko vyrásť, aby mali dobrý výhľad po okolitej krajine.

Žiadne dve nory nie sú rovnaké. Ako ľudia, aj svište si svoje príbytky často upravujú. Vyhrabávajú nové tunely, staré zasypávajú.

Nora môže mať niekoľko vchodov a rôznych otvorov. Ak je nora preplnená, niektoré svište odchádzajú, aby si vyhĺbili nové nory.

Vo svišťom meste by sme našli hniezdnu noru, komoru na počúvanie nepriateľa nad zemou, úkryt pred nepriateľom, úkryt, keď je nora zaplavená vodou.

Teritóriá

My ľudia si okolo svojich domov často staviame plot, aby sme tak ohraničili náš pozemok. Zvieratá si značkujú svoje loviská trusom, škrabaním stromov pazúrmi. Takéto územie sa nazýva teritórium.

Každé zviera loví vo svojom teritóriu. Samce si väčšinou do svojich teritórií vzájomne nezasahujú.

Každá zo samíc má brloh vo svojom teritóriu, kde rodí mláďatá. Teritóriá samíc a samcov sa prekrývajú, takže sa spolu môžu páriť.

Pokiaľ sa samce stretnú v úseku, kde sa ich teritóriá prekrývajú, začnú spolu bojovať.

Zvieracie partie

Živočíchy sa pred nepriateľmi bránia rôzne. Väčšie utekajú, menšie sa snažia ukryť do nory.

Zvieratá sú často bezpečnejšie pred nepriateľmi, keď žijú v skupinách. Členovia skupiny sa v prírode môžu pred nebezpečenstvom navzájom varovať. Ten, kto zo skupiny vidí nepriateľa, vydáva výstražné volanie a zvyšok skupiny sa tak má šancu skryť.

Takto sa varujú napríklad surikaty, ktoré vydávajú prenikavý zvuk. A možno sa aj vám podarilo počuť škriekať v lese sojku, ktorá tiež takto varuje ostatné lesné zvieratá pred nepriateľom.

Lastovičky sa snažia nebezpečného dravca spoločne odohnať. Nám by sa mohlo zdať, akoby lastovičky útočili na nepriateľa.

Koralové útesy

Poznáme dva hlavné typy koralov – tvrdé a mäkké. Tvrdé koraly tvoria koralové útesy, ktoré vytvárajú podmorské mesto, kde môže vedľa seba žiť množstvo živočíchov bez toho, aby súperili o potravu.

Koralové útesy sú podmorskými dažďovými pralesmi. Nájdeme v nich pomerne veľa druhov rýb a ďalších živočíchov. Koralové útesy sú tvorené drobnými schránkami živočíchov, ktoré voláme polypy. Prežijú celý život na jednom mieste. Keď takýto polyp odumrie, jeho schránka v tvare kalicha stvrdne na koral.

Útesy – okrajové, bariérové a okrúhle. Každý útes je jedinečný. Najrýchlejšie rastú koraly v pokojnej vode a s dostatkom svetla. Keď klesne hladina, vystupujú tesne nad hladinu.

V koralovom piesku útesov žijú raje. Korytnačky sa živia riasami a rôznymi malými živočíchmi vo všetkých častiach útesov.

V koralovom meste by sme mohli nájsť napríklad rybu papagájovca, konárovníky, hubky, sasanky a klauny...

Ryby žijúce v blízkosti koralových útesov sú nápadne sfarbené, vďaka čomu sa príbuzné ryby dobre poznajú. Akoby v našich mestách rodiny nosili rovnošatu.