Čaute, decká,

je tu október a už sme všetci zbadali, že leto je preč a začína sa jeseň.

Nepotrebovali sme k tomu ani kalendár. Vystačili sme si celkom sami. Vlastne, nie tak úplne. Využili sme našich pomocníkov. Ktorých? No predsa tých, ktorí s nami putujú ešte z čias pred narodením a nikdy nás neopustia.

Predstavte si, že už malé bábätko spozná svoju mamu. Podľa čoho? Podľa vône. Dieťa reaguje na jej vôňu pozitívne, lebo cíti zdroj pohody, láskavosti a pokrmu. A jeseň má vôňu celkom príjemnú, nie? Také pečené gaštany, hrozno, jabĺčka, ...

Videli ste už malé dieťa, ktoré sa načahuje za jednou papou a odvracia hlavičku pred inou? Viete, kto mu tak dobre radí? Malí pomocníci usadení na jazyku – chuťové poháriky. (Dieťa ich má dokonca viac ako dospelý.) Tie nás informujú o tom, či je niečo sladké, slané, kyslé, horké. Aby sa nepobili, každá skupina osídlila inú časť jazyka.

Ani chuť jesene nie je na zahodenie, nie? Sladké hrušky, kyslá kapustička, ...

Väčšinu informácií o svete získavame pomocou zraku. Vedci zistili, že 80% alebo úplne všetko, čo si pamätáme, sme videli. Oko je tiež zaujímavý orgán. Neveríte?

V oku vzniká obraz toho, čo vidíme. Ale otočený hore nohami! Pretože je dosť nepohodlné chodiť po hlave iba preto, aby sme predmety videli správne orientované, mozog obraz otáča. Mozog ale potrebuje určitý čas, aby sa to naučil, a tak malé deti vidia svet hore nohami. A chvíľu im to potrvá, kým to mozog zvládne.

Vtáky a včely majú schopnosť vnímať ultrafialové žiarenie. Kvety, ktoré sú v našich očiach jednofarebné biele, svetlozelené či žlté, vyzerajú očami včiel a vtákov asi takto:

Tak to je už jasné, že každý kvet je iný?!

Ale jesenné farby rozoznáme aj bez tejto vtáčej schopnosti, nie?

A kto by nespoznal podľa zvuku šuchot suchého lístia, bubnovanie kvapiek dažďa na okne alebo silácku pieseň vetra, unášajúceho papierové draky do výšky? Podľa sluchu by sme jeseň spoznali tiež, nie?

Väčšine ľudí sa sluch s pribúdajúcimi rokmi zhoršuje. Na vine nie je len vek, ale i to, že svet je plný zvukov. Rôzne silných, príjemných i nepríjemných. Ak je ucho vystavené hoci aj príjemnému, ale silnému zvuku príliš dlho, postupne hluchne.

Pred príliš silnými zvukmi (viac ako 100 decibelov) sa musíme chrániť. (To sú aj naše MP3-ky!!!) Dokázali by sme z nich ohluchnúť.

140 dB – hranica neprijateľnosti
130 dB – zvuk lietadla pri štarte
110 dB – rocková kapela
90 dB – cestný ruch
80 dB – vlak
70 dB – vysávač
50 dB – ticho v triede, keď žiaci pracujú
40 dB – rozhovor
15 dB – šepot
10 dB – ticho na dedine

Na rozdiel od ostatných zmyslov, ktoré sú vždy sústredené do jedného orgánu – uší, očí, nosu čí úst – orgány pre vnímanie hmatu sú rozmiestnené po celom tele. Môžeme vďaka nim odhadnúť tvar predmetu, jeho hmotnosť, poznať, či je niečo tvrdé či mäkké, horúce, chladné, či to spôsobuje bolesť...

Tak, predstavili sme si našich pomocníkov, vďaka ktorým vnímame všetky krásy nášho sveta. Sú tu, aby sme si ho naplno užívali. Ale pozor! Ak sa nebudeme o nich starať, budú sa musieť iní starať o nás.