Čaute, decká,

ani sa mi nechce veriť, že je už po prázdninách. Našťastie, prázdninové zážitky zostanú v našich mysliach dostatočne dlho, aby nám pomohli zvládnuť nástup do školy.

Možno ste si ani neuvedomili, že počas vášho oddychu, mali niektorí ľudia práce najviac. Myslím na športovcov, ktorí v najväčších horúčavách súťažili o pocty najvyššie – o olympijské medaily v Londýne.

Ak aj niektorí z vás boli práve v  čase olympiády v Grécku, možno si ani nespomenuli, že prvé olympijské hry vznikli práve tam. Konali sa ako pocta bohovi Diovi už v r. 776 pred Kristom v Olympii. Súťaže sa konali pravidelne každé 4 alebo 5 rokov. Súťažili na nich Gréci zo všetkých gréckych kmeňov. Pred OH poslovia z Olympie pozývali na účasť, oznamovali presný dátum konania hier a vyhlasovali boží mier.

Súťažiť však mohli iba slobodní grécki občania (vylúčení boli cudzinci, otroci, ženy). Aj keď sa na hry mohli pozerať takmer všetci, toto nemali dovolené grécke vydaté ženy.

Pretekári sa museli dostaviť do Olympie mesiac pred začiatkom OH na intenzívnu prípravu spojenú s diétou. Pôvodne OH trvali iba jeden deň. Súťažilo sa v behu na štadióne. Až neskôr trvali päť dní. Pribudol beh na dlhé trate, zápas, pästné zápasy a päťboj (hod diskom, oštepom, beh, skok do diaľky, zápasenie).

Po každej súťaži dostal víťaz na hlavu červenú vlnenú pásku a slávny olivový veniec dostali až v posledný deň pri slávnostnom ukončení Hier. Byť víťazom na olympijských hrách bola najväčšia pocta, akú mohol niekto dosiahnuť.

Aj dnešní športovci túžia po olympijskej medaile. Kvôli nej tvrdo trénujú, nespávajú, dodržiavajú prísne príkazy trénerov, držia diétu, málokedy majú oddych. Niet im čo závidieť, však? Veď pre niektorých z nás je aj budík vyzváňajúci o 7:30 pohroma, nie!?

Nech sú nám teda športovci vzorom, aby sme sa na konci roka mohli pochváliť aj my svojimi vlastnými olympijskými medailami. Držím prsty!!!