Čaute, decká,

už len chvíľka a je tu najobľúbenejší mesiac z celého školského roka. Aspoň keď som ja chodila do školy, vždy bol. Viete prečo? Lebo práve v júni sme vyrážali na výlet.

Celý rok sme si na výlet šetrili. Zbierali sme papier, liečivé rastliny i železo a všetky peniažky sme ukladali na našu triednu vkladnú knižku.

Počas celého roka sme na matematike riešili príklady o našom sporení – koľko je tam peňazí, koľko ešte chýba, ako ďaleko za ne budeme môcť cestovať, či nám vyjde výlet aj s nocľahom, ...

Pani učiteľka mala hlavu ako balón a stôl zahádzaný množstvom návrhov, kam by sa nám oplatilo ísť. Samozrejme, toľko informácií, ako máte možnosť získať teraz vy, sme nemali. Boli sme šťastní, ak sme niekde v časopise objavili obrázok, prípadne sme priniesli pohľadnicu.

Podľa čoho sme si potom vyberali cieľ? Podľa toho, o čom sme sa v škole učili a čo nás zaujalo najmä na hodinách vlastivedy. Lákali nás hrady, ale aj splav Dunajca pri Červenom Kláštore, Vysoké Tatry so známym skokanským mostíkom na Štrbskom plese, Zoo v Bratislave, divadelné predstavenie v Košiciach, návšteva ľadovej revue, vojenský pamätník na Dukle, Levoča, ...

Bolo toho veľmi veľa. A kam sa nakoniec išlo? Zvyčajne tam, na čo nám stačili peniaze. Rodičia nám boli ochotní dať vreckové 5 - 10 korún (dnes by to nebolo ani 1 euro), do ruksaku sme dostali jedlo na celý deň alebo i dva a išlo sa. Najčastejšie autobusom. Celú cestu sme spievali pesničky, zvedavo pozerali z okna a súťažili, kto prvý objaví niečo zaujímavé.

Ale najväčší zážitok sme mali z cesty vlakom. Vôbec sme nepotrebovali sedadlá. Skoro celú cestu sme prestáli na chodbičke pri otvorenom okne. Tlačili sme sa pri ňom, strkali a mávali každému, koho sme zbadali.

Už po krátkej chvíli sme boli čierni od sadzí, lebo nás ťahal parný rušeň. Od okna sme museli odísť len vtedy, keď sme sa blížili k tunelu. Vo vagóne sa rozsvietilo malé modré svetielko, vlak začal hučať a my sme počítali sekundy v tuneli. Nádhera! Na niektorej stanici stál vlak dlho, lebo sa do rušňa dopúšťala voda z takej obrovskej pumpy. Medzitým chodili popod okná vlaku predavači s limonádou, pivom, párkami, ale najmä so zmrzlinou v malej papierovej mištičke s drevenou lyžičkou. Mňam!

Aj keď výlet trval len krátko, naše rozprávanie o ňom nemalo konca – kraja. A o tom nasledujúcom sme začali snívať hneď po návrate.

Aj u vás je to tak? Popremýšľajte, možno by ste si aj vy vedeli zarobiť aspoň časť peňazí potrebných na výlet. Určite by to za pokus stálo. Tak pekné prázdniny a veľa odvahy!