Ideme do prírody

Ideme do lesa – Motýle

Keď hovoríme o krásnych farbách v prírode, nemôžeme nespomenúť motýle. Určite sú to najkrajší zástupcovia hmyzu na Zemi. Nájdeme ich v rôznych prostrediach, farbách, tvaroch.

Motýle delíme na 2 základné skupiny – nočné a denné. Rozlišujú sa najmä farbou a tvarom. Denné motýle sú pestrejšie ako nočné.

Život motýľov je plný premien. Samičky kladú vajíčka na rastliny. Niektoré druhy vždy iba na istú rastlinu.

Z vajíčka sa narodí larva - húsenica. Húsenice sú veľmi hladné stvorenia. Niekoľko týždňov sa musia veľmi dobre živiť. Niektoré sú také vyberavé, že jedia listy iba jednej rastliny. Keď by ste im dali inú, veru by si nedali. Húsenice rýchlo rastú a počas svojho života aj niekoľkokrát zvliekajú kožu, ktorá im je už tesná. Pri poslednom zvliekaní sa zmenia na kuklu.

V kukle sa dejú zázračné veci. Telo húsenice sa úplne rozpustí na bunky a z jednotlivých buniek vznikne dospelý motýľ. Cez malú štrbinku motýľ vylezie z kukly a prvýkrát rozprestrie krídla.

Krídla čerstvo vyliahnutého motýľa sú vlhké a pokrčené. Na slnku čoskoro uschnú.
Krídla motýľov sú pokryté drobnými šupinkami. Pokrývajú krídla asi tak ako škridle strechu. Týmto šupinkám môžu ďakovať motýle za svoju krásnu farbu. Farba je spôsobená buď farbivom alebo odrazom slnečných lúčov na šupinkách.

Pri odpočinku majú denné motýle krídla zložené rovno nad telom.

Motýle majú rozličnú veľkosť rozpätia krídel. Najmenším denným motýľom je trpasličí juhoafrický modráčik, ktorý dorastá do veľkosti 1,4 cm. Najmenší nočný motýľ má rozpätie krídel iba 2 mm. Tropický motýľ kráľovná Alexandra má rozpätie krídel až 30 cm.

Motýle majú 6 nôh. Ich telo sa skladá z  hlavy, hrude a  zadočku.

Zaujímavé sú aj oči motýľov. Sú zložené z malých jednoduchých očiek.

Až na pár výnimiek sú takmer všetky motýle vegetariáni.
Ich ústnym orgánom je cuciak, ktorý nosia skrútený. Niektoré motýle ho majú dlhší ako vlastné telo. Cuciak zasúvajú do kvetov a odtiaľ vycuciavajú nektár, alebo sa živia šťavou z ovocia.

Medzi najznámejšie denné druhy motýľov patria: babôčka admirálska, babočka pávooká, očkáň, perlovec, vidlochvost feniklový, mlynárik kapustový. Všetky sú pestro sfarbené.

Medzi naše najkrajšie motýle patrí vidlochvost feniklový. Je rozšírený po celom svete.

Nočné motýle lietajú za súmraku alebo v noci. Vo dne odpočívajú na kmeňoch stromov alebo v listoch. Vďaka splývavému sfarbeniu ich len ťažko rozoznať.
Aby mohli vzlietnuť, musia najskôr potriasať krídlami, aby si ich rozohriali.

K nočným motýľom patria mníška, spriadač, lišaj.

Najznámejší je pravdepodobne lišaj smrťkový. Známy je najmä kresbou na vrchnej strane hrude, ktorá pripomína lebku. Je to nočný motýľ.

Motýle dokážu zo 100 metrovej diaľky rozoznať miesta vhodné na hľadanie potravy. Vedci zistili, že motýle nepoletujú len tak bezcieľne po záhrade, ale majú presné letecké cesty.

Výborný letec je babôčka sťahovavá. Preletí zo Severnej Ameriky až do Mexika.

Hospodársky najvýznamnejším motýľom je priadka morušová. Vo voľnej prírode už nežije. Dospelý jedinec žije asi tri dni a vôbec neprijíma potravu. Húsenice sa živia morušovým lístím a z 3 mm narastú na 9 cm. Potom sa zakuklia, pričom sa obalia hodvábnym vláknom, až vznikne puzdro zvané kokón. Kokóny sa zbierajú a získava sa z nich hodváb.

Motýle v súčasnosti vo veľkej miere ohrozujú zberatelia. Preto sú už mnohé z nich chránené.

Motýle Slovenska www.motyle.sk