Mestá Slovenska

Žilina - perla na Váhu

Žilina je centrom severozápadného Slovenska a najväčším mestom ležiacim na rieke Váh. Mesto leží v údolí rieky Váh v Žilinskej kotline, kde sa zlieva Váh s  riekami Kysuca a Rajčianka. Kotlinu obkolesujú pohoria: Malá Fatra, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina.

Prvé stopy ľudskej existencie v žilinskom regióne pochádzajú zo staršej doby kamennej (20 000 r. pred n.l.). Slovania sa tu usadili v 5. storočí nášho letopočtu. Pod názvom Sylna a Zilina sa Žilina spomína ako usadlosť a neskôr ako dedina v 13.storočí. Koncom 13.storočia postihlo mesto nešťastie a okrem kostola svätého Štefana - kráľa, úplne vyhorela. Dôležitú úlohu v dejinách mesta zohrali nemeckí kolonisti zo slieskeho Tešínskeho kniežatstva. Tí tu začali stavať nové sídlo, ktorého jadrom sa stal "rínok". V súčasnosti sa nazýva  Mariánskym námestím.

Neskôr sa Žilina stala rušným a významným hospodárskym centrom širokého okolia a jej trhy a jarmoky mali významnú obchodnú funkciu. Koncom 19. storočia sa mesto rozvíja a to hlavne v doprave a vo výstavbe železníc. Od roku 1871 spojazdnili košicko - bohumínsku železnicu. Tým sa začal rozvíjať aj priemysel. Dokončila sa výstavba významného textilného závodu s pôvodným názvom Maďarská továreň na vlnené látky, vojenské súkno a pokrovce a chemická továreň na výrobu umelých hnojív, ľudovo nazývaná Hungaria. Od roku 1903 sa budovala Priemyselná výstavba Horného Uhorska v Žiline.

Po roku 1945 počet obyvateľov rástol. Vybudovali sa tu 4 rozsiahle sídliská - Hliny, Vlčince, Solinky a Hájik. Rástol počet škôl všetkých stupňov a kultúrnych stánkov rôzneho druhu. Veľký význam mal rok 1960, kedy tu z Prahy premiestnili Vysokú školu dopravnú. V meste nájdeme divadlo a bábkové divadlo, Dom odborov, Štátny komorný orchester, Považskú galériu a Považské múzeum, umiestnené v Budatínskom zámku.

Práve Budatínsky zámok na sútoku Váhu a Kysuce je jednou z najvýznamnejších historických pamätihodností mesta. Má bohaté dejiny a spomína sa už začiatkom 14. storočia. Bol obývaný až do r.1945 posledným grófom z rodu Csákyovcov.